Schengenský informačný systém je informačný systém využívaný štátmi Schengenu, Nórskom a Islandom.

Schengenský systém sa z pôvodného počtu piatich krajín rozrástol o Taliansko (1990), Španielsko a Portugalsko (1991), Grécko (1992), Rakúsko (1995), Dánsko, Švédsko a Fínsko (1996). Spojené kráľovstvo a Írsko sa pripojili v roku 2005 – 2006). SIS pozostáva z dvoch častí: 1. centrálny informačný systém (C. SIS) so sídlom v Štrasburgu slúži na preberanie a šírenie informácií pre všetkých partnerov v rámci Schengenskej zmluvy, zohráva úlohu notára a garanta kompletnosti údajov v SIS. Za jeho správu je zodpovedné Francúzsko. 2. národný informačný systém (N. SIS), ktorý zriadila a na svoje náklady prevádzkuje každá zo zmluvných strán. SIS obsahuje informácie o hľadaných, nezvestných osobách, odcudzených veciach (vozidlá, bankovky, doklady, strelné zbrane). Súbor údajov každého národného SIS slúži k automatizovanému vyhľadávaniu na území vlastného štátu, pričom priame vyhľadávanie dát v identickom súbore národného SIS iného štátu nie je možné. Od roku 2007 má byť spustená nová verzia tzv. SIS II, ktorá zahŕňa ďalších 10 nových členských štátov Európskej únie a Švajčiarsko a obsahuje nové kategórie záznamov (lode, lodné motory, lietadlá, kontajnery, umelecké diela, zvieratá, luxusné predmety a iné zistiteľné veci, a tiež biometrické dáta, napr. fotografie, odtlačky prstov ap.). Prístup k údajom zhromaždeným v SIS majú výhradne orgány vykonávajúce kontroly na hraniciach, orgány kompetentné na vykonávanie ďalších policajných a colných kontrol vo vnútrozemí a orgány vydávajúce víza a povolenia na pobyt. SIS pomáha udržať bezpečnosť a verejný poriadok v schengenskom priestore a prispieva k plynulej práci v oblasti udeľovania víz, povolení k pobytu a policajnej spolupráce. Jeho zavedenie je jednou z podmienok pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru.

• Slovenská terminologická databáza