Rudolf I.
rímsko-nemecký kráľ
Narodenie	1. máj 1218 Limburg an der Lahn
Úmrtie	15. júl 1291 (73 rokov) Speyer
Odkazy
Commons	Rudolf I.
Biografický portál

Rudolf I, tiež známy ako Rudolf Habsburský, nem. Rudolf von Habsburg, lat. Rudolfus (* 1. máj 1218, Limburg an der Lahn – † 15. júl 1291, Speyer) bol rímsko-nemecký kráľ v rokoch 1273 – 1291. Hral dôležitú úlohu vo vzostupe habsburskej dynastie na vedúcu pozíciu medzi nemeckými feudálnymi dynastiami.

Rudolf bol synom Albrechta IV., grófa habsburského a Hedvigy Kyburskej, dcéry Ulricha, grófa kyburského. Narodil sa v Limburgu nad Lahnom. Po otcovej smrti v roku 1239 zdedil Rudolf rodinné majetky v Alsasku a v Aargau. V roku 1245 sa oženil s Gertrúdou Hohenberskou, dcérou hohenberského vojvodu Burkharda III., čím sa stal dôležitým vazalom v Švábsku.

Pravidelne platil návštevy na kráľovskom dvore svojho kmotra, Fridricha II. Hohenstaufského, a jeho vernosť Fridrichovi a jeho synovi, Konrádovi IV., bola bohato odmenená prevodmi pozemku. V roku 1254 bol exkomunikovaný pápežom Inocentom IV. ako podporovateľ kráľa Konráda, ktorý zapríčinil pokračujúce politické konflikty medzi pápežstvom a cisárskym úradom.

Zmätok v Nemecku po páde Hohenstaufovcov poskytoval šancu pre Rudolfa na zväčšenie majetku. Jeho manželka bola dedička a on sám po smrti svojho bezdetného strýka, kyburského vojvodu Hartmanna VI., v roku 1264 získal Hartmannove pozemky. Úspešné spory s biskupmi zo Štrasburgu a z Bazileji ďaleko rozšírili jeho bohatstvo a reputáciu, zahŕňajúce práva nad rôznymi oblasťami krajiny, ktorú získal od opátov a iných. Tiež vlastnil obrovské pozemky zdedené po otcovi v oblastiach teraz známych ako Švajčiarsko a Alsasko.

Tieto rôzne druhy bohatstva a vplyvu poskytli Rudolfovi, najmocnejšiemu princovi a šľachticovi v juhovýchodnom Nemecku (kde sa rozpadlo Švábske vojvodstvo a jeho vazali sa stali úplne nezávislými), aby sa na jeseň roku 1273 zúčastnil na stretnutí princov, ktorí volili kráľa po smrti Richarda z Cornwallu. Jeho zvolenie 29. septembra 1273 vo Frankfurte nad Mohanom, kedy mal 55 rokov, bolo obrovskou odmenou za snahy jeho švagra Fridricha III. Hohenzollernského. Podpora savojského vojvodu Albrechta II. a hornobavorského vojvodu Ľudovíta II. bola kúpená ich zasnúbením s dvoma Rudolfovými dcérami. V dôsledku toho český kráľ Přemysl Otakar II. (1230 – 1278), kandidát na trón a vnuk nemeckého kráľa Filipa Švábskeho, bol skoro sám v nepriateľstve s Fridrichom. Ďalším kandidátom bol meißenský markgróf Fridrich I. (1257 – 1323), mladý vnuk exkomunikovaného cisára Fridricha II.

Rudolf bol korunovaný v Aachene 24. októbra 1273. Na získanie schválenia pápežom sa Rudolf vzdal všetkých ríšskych práv na Rím, Pápežský štát a Sicíliu, a prisľúbil viesť novú križiacku výpravu. Pápež Gregor X., nehľadiac na protesty Otakara, nielen uznal Rudolfa za kráľa, ale aj presvedčil Alfonza X., kráľa Kastílie (ďalšieho vnuka Filipa Švábskeho), ktorý bol v roku 1257 vybratý za rímsko-nemeckého kráľa ako nástupca Viliama II. Holandského, aby urobil to isté. Takto Rudolf prevýšil dvoch dedičov Hohenštaufskej dynastie.

V novembri roku 1274 bolo rozhodnuté ríšskym snemom v Norimbergu, že všetky korunné pozemky od smrti cisára Fridricha II. musia byť vrátené, a že sa Přemysl Otakar II. musí zodpovedať snemu pre neschválenie nového kráľa. Otakar odmietol vrátiť provincie Rakúska, Štajerska, Korutánska a Krajiny, ktorých sa domáhal cez svoju manželku, babenberskú dedičku, a ktoré vyhral v boji s iným babenberským dedičom Hermannom VI., markgrófom bádenským. Rudolf vyvrátil Otakarove následníctvo na babenberské dedičstvo, vyhlasujúc, že provincie znovu pripadli korune po vymretí mužských dedičov (čo sa nezhodovalo s opatreniami Privelegia minus). Na kráľa Otakara bola uvrhnutá štátna kliatba a v júni 1276 bola proti nemu vyhlásená vojna. Tým Otakarov spojenec Henrich XIII. zmenil stranu a Rudolf prinútil českého kráľa odstúpiť štyri provincie pod kontrolu kráľovskej správy v novembri 1276. Rudolf potom udelil Otakarovi Česko tak, že zasnúbil jednu zo svojich dcér s Otakarovým synom Václavom II., a triumfálne vstúpil do Viedne. Hoci sa Otakar zaoberal otázkami o uskutočnení dohody, spájal sa s niekoľkými poľskými veliteľmi a získal podporu niektorých nemeckých kniežat, zahŕňajúc jeho bývalého spojenca, Henricha XIII. Na stretnutí tejto koalície tvoril Rudolf alianciu s Ladislavom IV., kráľom uhorským a udelil ďalšie privilégiá občanom Viedne. 26. augusta 1278 sa nepriateľské vojská stretli na brehoch rieky Morava a na Moravskom poli, kde bol Otakar porazený a zabitý. Morava bola podrobená a jej vládu zverili pod Rudolfovu vládu, zanechajúc Kunigundu regentkou, kým mladý Václav bol opäť zasnúbený s Rudolfovou dcérou Gutou.

Rudolfova pozornosť sa najbližšie obrátila na majetky v Rakúsku a susedné provincie, ktoré boli zverené do kráľovskej dŕžavy. Niekoľko rokov tam strávil dokázaním jeho autority, ale našiel niekoľké ťažkosti v dokázaní jeho rodiny ako následníkov na zákony týchto provincií. Konečne nepriateľstvo princov bolo prekonané. V decembri roku 1282 v Augsburgu Rudolf udelil svojim synom, Albrechtovi a Rudolfovi, vojvodstvá Rakúska a Štajerska, a tak položil základ dynastie Habsburgovcov.

Dodatočne bol dvadsaťročný Rudolf vojvodom Švábska, ktoré bolo bez vládcu od Konrádovej popravy. Dvadsaťročný vojvoda Albrecht (od roku 1274 ženatý s dcérou grófa Meinharda II. (1238 – 1295)) bol dosť talentovaný, aby udržal moc v novom dedičstve.

V roku 1286 kráľ Rudolf úplne udelil Korutánsko, jednu z provincií podrobených Otakarom, Albrechtovmu svokrovi Meinhardovi II. Kurfisti nedovolili Rudolfovi rozdať všetko, čo bolo znovuzískané do kráľovskej dŕžavy pre jeho vlastných synov, a jeho spojenci tiež potrebovali ich odmeny.

Otočením na západ, v roku 1281, Rudolf prinútil Filipa I. Savojského odstúpiť mu niektoré územia, potom prinútil obyvateľov Bernu platiť daň, ktorú odmietali, a v roku 1289 pochodoval proti Filipovmu nástupcovi, Ottovi IV., donútiac ho vzdať mu úctu.

V roku 1281 Rudolfova prvá manželka zomrela. 2. februára 1284 sa oženil s Izabelou, dcérou burgundského vojvodu Huga IV., jeho západného suseda.

Rudolf nebol veľmi úspešný v obnovovaní vnútorného mieru v Nemecku. Poriadky boli skutočne ukončené pre zavedenie krajového mieru v Bavorsku a Švábsku, a potom pre celé Nemecko. Ale kráľ postrádal silu, prostriedky alebo rozhodnosť nanútiť ich, hoci v decembri roku 1289 viedol výpravu do Durínska, kde zničil veľa zbojníckych hradov.

V roku 1291 sa pokúsil zabezpečiť voľbu svojho syna Albrechta na nemeckého kráľa. Hoci, kurfisti odmietli nárok, aby podporili dvoch kráľov, ale v skutočnosti sa, azda, zlostne pozerali na rastúcu silu Habsburgovcov.

Rudolf zomrel v Speyeri 15. júla 1291 a bol pochovaný v tunajšej katedrále. Hoci mal niekoľko detí, prežil ho len jeden syn, Albrecht, neskorší rímsko-nemecký kráľ Albrecht I.

Rudolf bol vysoký muž s bledou tvárou a nápadným nosom. Bol známy pre jeho odvahu, nábožnosť a šľachetnosť. Jeho vláda je pamätná predovšetkým pre jeho upevnenie pozície Habsburgovcov, ktorí v budúcnosti vládli nad juhovýchodnými a juhozápadnými časťami ríše.

Rudolf bol dvakrát ženatý. Prvýkrát, v roku 1245, s Gertrúdou Hohenberskou a druhýkrát, v roku 1284, s Izabelou Burgundskou. Všetky deti pochádzali z prvého manželstva.

• Matilda (* 1251 – † 23. december 1304) ∞ 1273 hornobavorský vojvoda Ľudovít II.
• Albrecht I. (* júl 1255 – † 1. máj 1308), kráľ ∞ 1276 Alžbeta Tirolská (1262–1313)
• Katarína (* 1256 – † 4. apríl 1282) ∞ 1279 bavorský vojvoda Otto III.
• Anežka (* 1257 – † 11. október 1322) ∞ 1273 saský vojvoda Albrecht II.
• Hedviga (*? - † 1285/1286) ∞ 1270 brandenburský markgróf Otto VI.
• Klementína (* cca 1262 – † 7. február 1293) ∞ 1281 neapolský korunný princ Karol Martell z Anjou
• Hartmann (* 1263 – † 21. december 1281), utopil sa v Rýne
• Rudolf II. (* 1270 – † 10. máj 1290), rakúsky a štajerský vojvoda ∞ 1289 česká princezná Anežka Přemyslovna
• Guta (* 13. marec 1271 – † 18. jún 1297) ∞ 1285 český kráľ Václav II.
• Karol ((*/† 1276)

Kráľ Rudolf mal tiež nelegitímneho syna, Albrechta I. Schenkenbergského, vojvodu z Löwensteinu.

• LICHÁ, Katarína: Rudolf, otec dynastie. In: Historická revue, roč. XI., 2000, č. 8, s. 4  – 5.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf I. (Svätá rímska ríša)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolph I of Germany na anglickej Wikipédii.