Rodozmena alebo metagenéza je taký spôsob rozmnožovania rastlín, pri ktorom dochádza k striedaniu pohlavnej (gametofyt) a nepohlavnej generácie (sporofyt).

Gametofyt (pohlavná fáza alebo taktiež pohlavná generácia, či pohlavný stupeň) vytvára mnohobunkové pohlavné orgány nazývané gametangiá. V gametangiách, ktoré sú rozlíšené na samčie pohlavné orgány plemenníček (antherídium) a samičie pohlavné orgány zárodočník (archegónium), vznikajú pohlavné bunky (gaméty). Samčie gaméty sú buď obrvené a pohyblivé spermatozoidy (vývojovo primitívnejšie), alebo nepohyblivé spermatické bunky (vývojovo mladšie). Samičie gamety sa nazývajú vajcové bunky alebo oosféry (v archegóniu je jedna oosféra). Gaméty sú haploidné – ich splynutím vzniká diploidná zygota, z ktorej vyrastá sporofyt.

Sporofyt (nepohlavná fáza alebo taktiež nepohlavná generácia, či nepohlavný stupeň) vytvára častice, ktorými sa rastlina rozmnožuje a rozširuje buď výtrusy (spóry) (výtrusné rastliny), alebo semená (semenné rastliny). Sporofyt je síce diploidný, ale vo výtrusniciach vznikajú redukčným delením haploidné výtrusy. Zo spóry následne za vhodných podmienok vzniká gametofyt. U izosporických rastlín je väčšinou gametofyt obojpohlavný, u heterosporických rastlín jednopohlavný (mikrospóra vyklíči do mikrogametofytu a na ňom sa zakladajú antheridiá; makrospóra do makrogametofytu a na ňom archegoniá). Podobne sú rozlišované u heterosporických rastlín aj prvorasty (prothalia).

Z hľadiska morfológie môže metagenéza byť:

1. izomorfná (rovnakotvará) – gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíši;
2. heteromorfná (rôznotvará) – gametofyt a sporofyt sa morfologicky líši.

Vo vývoji vyšších rastlín došlo k postupnej redukcii gametofytu a k prevahe sporofytu.

Rodozmena machorastov

Machorasty sa rozmnožujú spórami, ktoré sú haploidné (majú iba jednu chromozómovú sadu). Z haploidnej spóry vyrastie protonema – prvoklík. Z neho vznikne haploidný zelený gametofyt schopný fotosyntézy. Na gametofyte sa vytvoria pohlavné orgány – gametangiá: samičie archegóniá a samčie anterídiá. V archegóniách sa tvoria vajcové bunky a v anterídiách spermatozoidy, ktoré cez vodné prostredie preplávajú k vajcovej bunke. Spermatozoid oplodní vajcovú bunku, čím vznikne diploidná zygota (s dvoma chromozómovými sadami). Zo zygoty vyrastie diploidný sporofyt, ktorý nemusí byť zelený. Sporofyt obsahuje výtrusnicu, v ktorej je výtrusorodé pletivo a niekedy aj elatéry, čo sú útvary na rozširovanie výtrusov. Vo výtrusnici prebehne redukčné delenie (meióza) a vzniknú haploidné spóry.