Rímsky obrad je jedným z bohoslužobných obradov používaných v rímskokatolíckej (teda latinskej) cirkvi, ktorý bol pôvodne miestnym obradom Ríma. V súčasnosti je najrozšírenejším latinským obradom.

Za najstaršie zachované rímske liturgické texty sa považuje Hippolytova Traditio Apostolica, ale ináč máme o liturgii 4. až 6. storočia veľmi málo informácií. Pôvodne sa v rímskom obrade používala ako liturgický jazyk gréčtina, ale vo 4. storočí ju nahradila latinčina, ktorá bola dlho jediným bohoslužobným jazykom rímskeho obradu. Vo 4. storočí máme Rímsky obrad doložený už ako plne vyvinutý vo Veronskom a neskôr v Gelaziánskom sakramentári.

Pápež sv. Gregor I. vykonal počas svojho pontifikátu (590 – 604) významnú reformu Rímskeho obradu. Rímsky obrad bol pôvodne určený len pre oblasť Ríma, čo vidno aj v samotnej liturgii (napr. zoznamy rímskych svätých v Rímskom kánone, lokálne rímske sviatky v kalendári alebo ešte donedávna v Misáli uvádzané rímske štácie). V 8. storočia sa začala pod vplyvom významného postavenia Ríma jeho výrazná expanzia, ktorá bola zavŕšená v 12. storočí, keď Rímsky obrad prevládol takmer na celom Západe okrem niektorých oblastí, ktoré si zachovali svoj vlastný obrad (napr. Miláno, Toledo, atď.).

V polovici 10. storočia začali do Ríma prenikať zaalpské galikánske a germánske vplyvy, ktoré výrazne ovplyvnili aj rímsku liturgiu. Dôležitými činiteľmi tohto vplyvu boli napr. franské Ordines Romani. Zvlášť za pontifikátov sv. Gregora VII. (1073 – 1085) a Inocenta III. (1198 – 1216) však tento vplyv ustáva a v Rímskej kúrii sa ujímajú a ustáľujú vlastné liturgické knihy. Františkáni ich v skrátenej podobe prebral a následne rozšíril.

Tridentský koncil okrem iného reagoval aj na nedostatok liturgickej jednotnosti a nariadil, aby prebehla reforma rímskych liturgických kníh. Zreformované boli Rímsky breviár (1568), Rímsky misál (1570), Rímsky pontifikál (1598), Biskupský ceremoniál (1600) a Rímsky rituál (1614). Breviár a Misál boli vydané za pontifikátu sv. Pia V., ktorý rozhodol, že sa musia v takejto jednotnej podobe zaviesť v celej Cirkvi okrem miest a rádov, ktoré mali vlastný obrad starší ako 200 rokov.

Niekoľko storočí ostal Rímsky obrad v podstate nezmenený a jeho postavenie sa neustále posilňovalo, čomu svedčí aj postupná romanizácia ostatných obradov, ktorá vyvrcholila v 19. storočí a ustala neskôr v 20. storočí.

V 20. storočí prešiel Rímsky obrad výraznými zmenami. Pápež sv. Pius X. po mnohoročnom úsilí v roku 1911 zaviedol drastickú zmenu Rímskeho breviára a v roku 1920 bolo tiež vydané nové vydanie Rímskeho misála s rozšírenými rubrikami, ktoré dal zhotoviť. Pápež Pius XII. v roku 1955 významne obnovil obrady Svätého týždňa a začal práce na reforme rubrík Misála a Breviára, ktorú zakončil v roku 1960 pápež sv. Ján XXIII. vydaním nového kódexu rubrík.

Druhý vatikánsky koncil konštitúciou Sacrosanctum Concilium nariadil vykonať všeobecnú liturgickú reformu Rímskeho obradu, ktorá bola postupne realizovaná v nasledujúcich rokoch. Reforma vyvrcholila novými vydaniami liturgických kníh: Rímskeho misála v roku 1970, Liturgie hodín v roku 1971, Rímskeho graduála v roku 1973, Benedikcionála a Biskupského ceremoniála v roku 1984 a mnohých ďalších.

Podľa konštitúcie Sacrosanctum Concilium sa má použitie latinčiny v latinských obradoch zachovať a má sa dbať, aby veriaci ovládali po latinsky stále časti omšového poriadku, ale zároveň sa má pri omši dať viac priestoru národným jazykom.¹² Súčasný Kódex kánonického práva predpisuje, že sa omša môže sláviť vždy po latinsky alebo v inom schválenom jazyku.¹³ Sacrosanctum Concilium ďalej nariaďuje, aby sa klerici podľa odvekej tradície modlili Posvätné ofícium v latinčine.¹²

Po II. vatikánskom koncile sa tiež postupne opustila všeobecná prax orientácie kňaza na východ (ad orientem) a pristúpilo sa k sláveniu omše tvárou k ľudu (versus populum), toto však nevychádza z požiadaviek samotného Koncilu, lež išlo o postupný vývoj, ktorý popri pokoncilových zmenách nastal, pričom aj pokoncilovú liturgiu možno sláviť ad orientem.¹⁴

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rímsky obrad

• Tomáš Machula: Mše stará a nová? (Katolický týdeník, příloha Perspektivy 38/2007)
• 5 katechezí o mši svaté a liturgii
• Čelem k východu – Tradice.net