Publilius Syrus (1. storočie pred Kr.) bol rímsky autor mimov a výrokov.

Narodil sa v Sýrii, odkiaľ bol privedený do Ríma ako otrok. Jeho duchaplnosť a vtip mu vyslúžili prepustenie. Publius potom pôsobil v hereckej skupine pre ktorú písal jednoduché hry a sám v nich vystupoval. Jeho divadelná spoločnosť sa zúčastnila aj hier, ktoré v roku 46 pred Kr. usporiadal Gaius Iulius Caesar. Za svoj výstup tu získal Publilius Syrus ocenenie od samotného Caesara.

Z Publiliovho diela sa zachovala iba zbierka výrokov (Sententiae) v jambickom a trochejskom metre. Každé ponaučenie pozostáva z jedného verša, pričom jednotlivé verše sú usporiadané abecedne podľa počiatočného písmena výroku. Rozsiahle dielo nie je pravdepodobne celé autentické. Obsahuje výroky iných slávnych autorít, napríklad Senecu, ale aj ďalších, málo známych anonymných básnikov. Počet pravých Publiliových výrokov bol stanovený na 700 poučení. Medzi nimi je i známy výrok: Iudex damnatur ubi nocens absolvitur (Sudca je sám odsúdený, keď je vinník oslobodený).

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Publilius Syrus

Literatúra

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.