Protektorát Čechy a Morava Reichsprotektorat Böhmen und Mähren ↓ 1939 – 1945 ↓ vlajka znak
Hymna: Kde domov můj/Wo ist mein Heim
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	49 363 km²
Najvyšší bod	Lysá hora (1 323 m n. m.)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	7 380 000 (v roku 1939)
Národnostné zloženie	Česi, Moravania, Nemci, Bavori
Jazyky	čeština, nemčina
Náboženstvo	rímskokatolícke
Štátny útvar
Štátne zriadenie	autonómny protektorát
Mena	protektorátna koruna
Vznik	16. marca 1939 (vydaním Výnosu o zriadení Protektorátu Čechy a Morava)
Zánik	8. mája 1945 (kapituláciou Nemecka, boje však pokračovali ešte niekoľko dní po tomto dátume)
Predchádzajúce štáty: Druhá česko-slovenská republika Nástupnícke štáty: Dočasné štátne zriadenie

Ríšsky protektorát Čechy a Morava (nem. Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) alebo často len protektorát Čechy a Morava bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do Nemeckej ríše. Bol formálne vytvorený 16. marca 1939 Výnosom o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.

Od nástupu Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa po prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechov a Slovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém, ktorý bol vybudovaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko odstúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).

Prezidentom Druhej česko-slovenskej republiky po odstúpení Edvarda Beneša, 5. októbra 1938, bol Národným zhromaždením 30. novembra 1938 zvolený Doc. JUDr. Emil Hácha, nestraník, dlhoročný predseda Najvyššieho správneho súdu. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).

Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na štyri územné celky (Česká zem, Moravská zem, Slovenská krajina a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939.

V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.

V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným a bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.

Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.

Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha 27. mája 1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.

Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Moravsko-sliezska zem). 1. januára 1940 došlo potom k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.

Oslobodením českého územia spojeneckými vojskami v máji 1945 protektorát zanikol a bola obnovená Československá republika.

• 
  Za nemeckej okupácie sa dôsledne uplatňovala dvojjazyčnosť – najprv po nemecky, potom po česky
• 
  Poškodený automobil Reinharda Heydricha po atentáte, 27. máj 1942

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam predstaviteľov Protektorátu Čechy a Morava

Štátny prezident

• Emil Hácha (s minimom reálnej moci)

Ríšsky protektor

• Konstantin von Neurath (1939 – 1943) od roku 1941 na zdravotnej dovolenke, zastupovaný
  • Reinhard Heydrich (zastupujúci ríšsky protektor 1941 – 1942)
  • Kurt Daluege (zastupujúci ríšsky protektor 1942 – 1943)
• Wilhelm Frick (1943 – 1945)

Vrchní velitelia Waffen-SS

• SS-Brigadeführer Karl von Treuenfeld (1. december 1941 – 26. august 1942)
• SS-Standartenführer Alfred Karrasch (26. august 1942 – 17. február 1944)
• SS-Gruppenführer Carl Graf von Pückler-Burghauss (17. február 1944 – 8. máj 1945)

Náčelníci štábu

• SS-Obersturmbannführer Detlef Harzig (1. august 1944 – ?)

Predseda vlády

• Rudolf Beran (15. marec 1939 – 27. apríl 1939, pôsobil už pred okupáciou ako predseda vlády)
• Alois Eliáš (27. apríl 1939 – 28. september 1941), popravený
• Jaroslav Krejčí (19. január 1942 – 19. január 1945)
• Richard Bienert (19. január 1945 – 5. jún 1945)

Územie protektorátu sa členilo na dve krajiny, ktorými boli Čechy a Morava. Krajiny sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľko podstatným zmenám členenia na oberlandráty.

• 
  Dosky
• 
  Prvá strana - fotografia, podpis, pečiatka okresného úradu.
• 
  Povolanie, rodinný stav, narodenie, trvalé bydlisko, byt, popis postavy, odtlačok pravého palca.
• 
  Podpis držiteľa, dátum vydania a okresný úrad, pečiatka úradu, vľavo miesto na úpravy využité po vojne na dolepenie papiera s určením národnosti.
• 
  Miesto na úpravy, prázdne.
• 
  Miesto pre opravy, a práva a povinnosti držiteľa preukazu.

• GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny protektorátu. 1. vyd. Praha : Themis, 1996. 287 s. ISBN 80-85821-35-4.
• PASÁK, Tomáš. Pod ochranou říše. Praha : Práh, 1998. ISBN 80-85809-88-5.
• BRANDES, Detlef. Češi pod německým protektorátem : okupační politika, kolaborace a odboj 1939–1945. 2. vyd. v čes. jaz. Praha : Prostor, 2000. 657 s. ISBN 80-7260-028-1.
• UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava v obrazech. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 799 s. ISBN 978-80-7360-675-6.
• UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava 1939–1942 : srdce Třetí říše. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 704 s. ISBN 978-80-7451-602-3.
• UHLÍŘ, Jan Boris. Karl H. Frank 1939–1946 : obrazový životopis kata českého národa. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 480 s. ISBN 978-80-7451-556-9.
• PADEVĚT, Jiří. Kronika protektorátu : represe, rezistence, holokaust, státní a okupačná správa, kolaborace, bojové operace, kultura, všední život. 1. vyd. Praha : Academia, 2021. 871 s. ISBN 978-80-200-3203-4.
• JANOUŠEK, Pavel. Dějiny české literatury v Protektorátu Čechy a Morava. Praha : Ústav pro českou literaturu AV ČR : Academia, 2022. 735 s. ISBN 978-80-200-3377-2.

• Konečné riešenie českej otázky
• Vysídlenie Drahanskej vrchoviny

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Protektorát Čechy a Morava

• Mapy Protektorátu Čechy a Morava
• Amtliches Deutsches Ortsbuch für das Protektorat Böhmen und Mähren

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republikaa ČSR	Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka)		Československá republikae ČSR	Československá republikaf ČSR	Československá socialistická republikag ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
			Česko-Slovenská republikac Č-SR	Protektorát Čechy a Morava
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
				súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus					Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). i Oblast Ukrajiny.