Walter Seymour Allward, Veritas, 1920

Pravda je filozofická kategória.

Druhy/príklady pravdy

Podľa kritéria absolútnosti, nemennosti, úplnosti:

• absolútna pravda - plne vyčerpávajúca, nemmenná
• relatívna pravda - neúlpná, zmeniteľná alebo čiastočná

Podľa logiky:

• faktová pravda
• logická pravda

Názory na pravdu

Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intellectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoreticko-korešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.

V antickom období je pravda chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.

Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.

Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.

Podľa Hegela je pravda celok.

Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.

Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.

Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...

Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.^[1]

Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.

Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.

Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.

Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.

Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.

Nicholas Rescher zastával upraviť | upraviť zdroj

Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania.

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. 1

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• dogma
• alétheia
• korešpondenčná teória pravdy
• učenie o dvojakej pravde

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)