Povodie Popradu je povodie na severnom Slovensku a v južnom Poľsku.

Je to čiastkové povodie Dunajca, ktoré je zasa čiastkovým povodím rieky Visla. S výnimkou kratších prítokov rieky Dunajec (Biela voda, Osturniansky potok, Rieka a Lipník s prítokmi), je Poprad jedinou slovenskou riekou baltského úmoria. Povodie sa nachádza na území severného a západného Spiša a severozápadného Šariša a zaberá plochu 2 081 km² (208 100 ha), z toho 1 950 km² na území Slovenska a 131 km² na území Poľska. Najvyšší bod povodia je Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.), najnižší bod je ústie do Dunajca pri Novom Sade (cca 280 m n. m.).

Rieka na území Slovenska odvodňuje územie okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa. Poprad odvádza vodu z častí geomorfologických celkov Tatry, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Spišská Magura, Spišsko-šarišské medzihorie, Čergov, Pieniny a Podtatranská kotlina.

Na území Poľska odvodňuje časť powiatu Nowy Sącz.

Západná rozvodnica vedie od sútoku južným smerom cez Stary Sącz na Zlomnisty wierch (1 191 m n. m.), Wielki Rogacz (1 140 m n. m.) a sedlo Gromadzka pri štátnej hranici. V Pieninách sleduje hraničnú čiaru západným smerom cez Vrchriečky (966 m n. m.) na Vysoké skalky (1 050 m n. m.), kde sa stáča južným smerom a nevýrazným sedlom východne od Stráňan pokračuje do Spišskej Magury. Potoky severnej časti tohto pohoria vedú k Dunajcu, južné toky napájajú priamo Poprad. Rozvodnica tak prechádza hrebeňom pohoria západným smerom cez vrcholy Horbáľová (1 010 m n. m.), Veterný vrch (1 111 m n. m.), Magurské sedlo (949 m n. m.), Smrečiny (1 158 m n. m.) a Magurku (1 193 m n. m.) na Príslop (1 214 m n. m.), kde sa stáča južne do sedla Pod Príslopom (1 081 m n. m.). Pokračuje na hrebeň Belianskych Tatier cez Strednicu (1 128,6 m n. m.), Javorinku (1 505 m n. m.), Havran (2 151,5 m n. m.) a Hlúpy (2 060,8 m n. m.) do Kopského sedla (1 749 m n. m.). Vo Vysokých Tatrách prebieha rozvodnica rovnako hlavným hrebeňom cez Jahňací, Ľadový (s 2 627,3 m n. m. najvyšší bod na rozvodnici), Javorový, Lavínový, Popradský Ľadový štít a Rysy na Čubrinu, ktorá je uzlovým vrcholom rázsochy Kôprovského štítu. Ňou vedie južným smerom hranica hlavného európskeho rozvodia, keďže západné svahy, klesajúce do Hlinskej a Temnosmrečinskej doliny odvádzajú vodu do Váhu. Na Hrubom vrchu (2 428,3 m n. m.) sa nachádza najvyšší bod hlavného rozvodia Čierneho a Baltského mora. V tejto časti pohoria pramení Hincov potok a Krupá, zdrojnice rieky Poprad.

Západná hranica vedie cez Kôprovský štít, Furkotský štít, Štrbské Solisko a západný okraj Štrbského plesa k Tatranskej Štrbe (915 m n. m.). Tzv. štrbským prahom hranica pokračuje cez Konskú hlavu (985 m n. m.) a Šuňavu na Krahulec (1 075 m n. m.), kde sa stretávajú povodia Popradu, Váhu a Hornádu. Odtiaľto vedie hranica medzi povodím Popradu a Hornádu východným smerom pohorím Kozie chrbty cez vrcholy Kozí kameň (1 255 m n. m.), Krížnu (1 023 m n. m.) na Krížovú (941 m n. m.), kde sa stáča severným smerom do Podtatranskej kotliny. Rozvodnica je tu v pahorkatinnom území kotliny nevýrazná a vedie v línii Gánovce - Hozelec do Levočských vrchov. Pokračuje vrcholmi Kotlisko (783 m n. m.), Vtáčí vrch (853 m n. m.), Brezová (947 m n. m.), Ostrá hora (933 m n. m.), Krížový vrch (1 080 m n. m.), Javorina (1 224,9 m n. m.), Javor (1 206 m n. m.), Zámčisko (1 236 m n. m.) a Čierna Kopa (1 180 m n. m.) do sedla pri obci Bajerovce.

V Spišsko-šarišskom medzihorí vedie hranica severne od obce Krásna Lúka cez Kňazovú (824 m n. m.) a Demianku (788 m n. m.) do sedla Pusté Pole (601 m n. m.), kde pokračuje do Čergova. Cez Lysú horu (814 m n. m.) vedie hranica na Minčol (1 157,2 m n. m.), kde povodie Torysy strieda povodie Tople, ktorá na južných svahoch masívu pramení. Hranica rozvodia sa stáča severným smerom a kopíruje hrebeň Čergova cez Malý Minčol (1 054,4 m n. m.), Murianik (1 009,5 m n. m.) a Obručné na štátnu hranicu. Hlavné európske rozvodie pokračuje hraničnou čiarou až po Čierťaž (792 m n. m.), kde pokračuje na územie Poľska a vrchy Rodziele (788 m n. m.), Jaworzynka (898 m n. m.), Runek (1 079 m n. m.), Wierch nad Kamieniem (1 082 m n. m.), rázc. Pod Makowica, Ostra (833 m n. m.), Nad Garbem (780 m n. m.) a lazy Gaj k ústiu do Dunajca.

Hlavným tokom je rieka Poprad, ktorá vzniká v Mengusovskej doline vo výške 1 302,3 m n. m. sútokom zdrojníc Hincov potok (považovaný za pramenný tok) a Krupá. Rieka má až po Svit podobu horskej bystriny, v Popradskej kotline sa tok spomaľuje a postupne mohutnie. Vytvára veľký oblúk stočený na severovýchod, pričom priberá všetky južné vodné toky z Vysokých a Belianskych Tatier. V Poprade sa rieka stáča na severovýchod a veľkým oblúkom ohraničuje severný okraj Levočských vrchov, aby neskôr svoj už juhovýchodný smer toku opäť zmenila na severozápadný. Na hraničnom úseku sa zarezáva do Ľubovnianskej vrchoviny a vytvára hlboký kaňon a pri obci Mníšek nad Popradom sa stáča viac na sever a pokračuje poľským územím k mestu Nowy Sącz, kde ústi do Dunajca.

Z hľadiska prítokov je povodie Popradu dobre vyvinuté, no rieka ma prevažne kratšie prítoky. Medzi významné patria ľavostranný Velický potok, Skalnatý potok, Kežmarská Biela voda, Biela, Rieka, Kamienka, Veľký Lipník, z pravostranných Mlynica, Ľubica, Lomnický potok, Jakubianka, Ľubotínka a Muszynka.

Na severe a severozápade povodie Popradu priamo nadväzuje na povodie Dunajca, na západe v Tatrách prebieha hlavné európske rozvodie - prítoky Popradu smerujú vodu do Baltského, prítoky Bieleho Váhu do Čierneho mora. Na juhozápade sa nachádza povodie Hornádu, od masívu Javoriny (1 224,9 m n. m.) pokračuje povodie Torysy a od Minčola (1 157,2 m n. m.) povodie Tople. Európske rozvodie končí na vrchole Čierťaž (792 m n. m.), odkiaľ rozvodnica pokračuje na územie Poľska. Z východnej strany potom susedí povodie Bialej a Kamienice, oba toky smerujúce do Dunajca.

• Zoznam vodných tokov v povodí Popradu
• Povodie Dunajca
• Povodie Visly

• Turistická mapa
• Hranice rozvodia
• Popis povodí