A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Polypoites alebo Polypoités (starogr. Πολυποίτης - Polypoites/iný prepis: Polypoités, lat. Polypoetes) je v gréckej mytológii syn lapithského kráľa Peirithoa a jeho manželky Hippodameie (alebo Deidameie),[1] bol posledný kráľ Lapithov.[2]
Polypoites sa narodil v svadobný deň svojich rodičov Peirithoa a Hippodameie. Na tejto svadbe sa tiež rozpútala bitka vyvolaná divokými Kentaurami, v ktorej boli Kentauri Lapithmi za pomoci gréckych hrdinov takmer všetci pobití. Čoskoro po svadbe Peirithoos ovdovel a odišiel s Théseom, ktorý bol v tom čase taktiež vdovcom, hľadať si novú manželku. Obaja však zatúžili po tej istej žene, krásnej Helene, ktorú následne uniesli.[3] Keďže sa nechceli o ňu pohádať, dohodli sa na tom, že si o ňu hodia žreb a ten kto ju dostane, pomôže druhému zaobstarať si manželku podľa želania.[4] Peirithoos si však nanešťastie vybral Persefonu, manželku boha podsvetia Háda a to sa im stalo osudným. Za túto trúfalosť boli Hádom odsúdení na večnú nehybnosť. Kým Thésea neskôr oslobodil hrdina Herakles, Peirithoos tam ostal naveky.[5][6]
Keď Polypoites dospel, bola krásna Helena, už manželka spartského kráľa Menelaa, opäť unesená, tentoraz trójskym princom Paridom. Polypoites a jeho priateľ Leonteus, syn Koróna, boli potom Achájcami tiež vyzvaní k účasti na vojenskej výprave proti Tróji. Výzvu prijali a pod ich velením prišlo k brehom Tróje vojsko na 40-tich lodiach[1] (podľa antického autora Hygina priviedol Polypoites 20 lodí a Leonteus 19 lodí)[7]. Polypoites sa následne v bojoch vyznamenal[8][9] a v závere vojny nechýbal ani medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a dobyli ju.[10]
Homér v epose Iliada tiež uvádza, že Polypoites bol víťazom v hode guľou na pohrebných hrách na počesť nebohého Patrokla.[11] Po dobytí Tróje, Polypoites a Leonteus sprevádzali veštca Kalchanta do Kolofónu, kde Kalchas zomrel a bol pochovaný.[12]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b Homér, Iliada, 2,738-748.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 267.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,2.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,3.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,4.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 360-361.
- ↑ Hyginus, Fabulae 97.
- ↑ Homér, Iliada, 12,108-153.
- ↑ Homér, Iliada, 6,29-37.
- ↑ Quintus, Posthomerica 12,337-360.
- ↑ Homér, Iliada, 23,836-850.
- ↑ Apollodoros, Epitome, E,6,2.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
