O iných významoch výrazu Politika pozri Politika (rozlišovacia stránka).

Politický portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Boris Kollár Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · SaS · ĽSNS · HLAS - SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · PS · SPOLU
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2024
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis – mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

V rámci takýchto kolektívnych rozhodnutí je politika umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému, vytvárať a udržovať vzťahy medzi týmito štátmi. Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním, a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Medzi takéto subjekty môžu patriť jednotlivci (občania) alebo organizácie (politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a iné záujmové skupiny). Vynútiteľnost politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc. Politika v antickom Grécku bola chápaná ako správa vecí verejných.

Veda o politike sa nazýva politológia (presnejšie politické vedy, ide o viac odborov).

Vývoj politiky

Politika sa zo svojej pôvodnej podoby v staroveku ako komplexného občianskeho spolužitia od začiatku nášho letopočtu až do 18. storočia stále silnejšie zužovala len na otázky moci a vládnutia a na ovládanie väčšiny menšinami, a až od 18. storočia má opäť tendenciu zahrnovať riešenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov a emancipáciu spoločnosti. Vyvíja sa teda opäť smerom k akejsi novej komplexite. Rastie opäť počet faktorov, ktoré ľudia politicky zasahujú, rastie i zodpovednosť jedinca za vývoj mnohých otázok ľudského spolužitia, prehlbuje sa rôznorodosť názorov. Opozičné názory a činnosti sú normálnou súčasťou politického spektra. Zásluhou masovokomunikačných prostriedkov a vývoja školstva vzrastá občianska informovanosť i schopnosť s informáciami pracovať.

Definície

Definícií politiky je mnoho. Mnohí politici a teoretici prízvukujú známu myšlienku nemeckého politika a vojvodcu z 19. storočia Bismarcka – „Politika nie je exaktná veda... je to umenie možného“. Mnohí považujú politiku za plánovité, organizované a cieľavedomé sociálne konanie, ktoré je zamerané na vybudovanie, udržiavanie alebo zmenu spoločenského poriadku. Iní chápu politiku ako umenie spravovať veci verejné, resp. riadiť štát a realizovať jeho ciele. Podľa ďalších je politika úsilím o získanie moci, jej udržanie, alebo úsilím o získanie podielu na moci.

Štruktúra

Ako každý politický jav, má aj politika svoju vlastnú štruktúru. V prvom rade je to existencia sociálno-ekonomickej základne, t. j. existencia sociálnych skupín, profesií, náboženstiev, rôznych lokálnych a regionálnych skupín, národov, národností, z ktorých každá má svoje politické záujmy, ktoré sa stretávajú v politike, kde nachádzajú potrebný rámec pre ich riešenie. Ďalším prvkom štruktúry politiky sú aj politické idey. Politickými sa stávajú len tie idey, ktoré dokážu osloviť aj ostatných jednotlivcov, dokážu ich získať k spoločnej akcii, t. j. musia mať nadindividuálny obsah. Moralizovanie, alebo prázdne „filozofovanie“ samé osebe nie je ešte politikou.

Dôležitou súčasťou politiky je aj praktické konanie. Politickými sa idey, myšlienky a názory začínajú stávať vtedy, keď sa s nimi začíname obracať sa na iných a hľadať spojencov, keď začíname vytvárať názorový konsenzus, robiť prvé rozhodnutia. Znamená to, že začíname vytvárať spoločnú vôľu určitej skupiny, tvoriť program, začíname zápas o realizáciu vlastných programových cieľov. Len samotné idey a praktická činnosť by ešte nebola dostačujúca pre realizáciu politiky, preto jej súčasťou sú aj politické inštitúcie (štát, politické strany a hnutia, odborové zväzy, záujmové združenia a pod).

Politika vzniká, funguje a je rozvíjaná v konkrétnom čase a priestore konkrétnymi ľuďmi, tento proces označujeme pojmom politický život. Tu ľudia vstupujú do politiky, tu dochádza ku vzniku politických interakcií, politických vzťahov a činností, tu ľudia nachádzajú politické nástroje a formy svojho pôsobenia, a realizujú svoje politické potreby, záujmy, hodnoty a ciele. Jeho konkrétny obsah tvoria rôzne politické orgány, organizácie a inštitúcie, politické vzťahy, duchovné javy a procesy a politická kultúra.

Názory na politiku

• Politika podľa D. Millera je proces, v ktorom skupina ľudí, ktorých názory a záujmy sú spočiatku odlišné, dosahuje kolektívne rozhodnutia, ktoré sú všeobecne považované pre skupinu za záväzné a presadzujú sa ako spoločný spôsob konania.
• Podľa J. Vajdu je politika spolu s morálkou a právom regulátor správania sa ľudí. Politika reguluje vzťahy medzi sociálnymi skupinami z aspektu moci, podriadenosti či nadriadenosti jednej skupiny voči druhej.

Druhy politiky

• politika finančná
• politika fiškálna
• politika hospodárska
• politika kriminálna
• politika kultúrna
• politika zahraničná

Pozri aj

• politická strana
• politické myslenie
• politik
• politológia
• teória politiky
• veto
• politický vývoj Slovenska od roku 1989

Zoznam literatúry

• Scruton, R.: Slovník politického myšlení, 1989
• Tomeš, J.: Slovník k politickým dějinám Československa 1918-1992, 1994
• Tóth, R.: Základy politológie, 1994

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Politika
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Politika

Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.