podslnečník Theofrastov
Podslnečník Theofrastov; stonka, listy, kvety a plody (október)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) slezotvaré (Malvales) Čeľaď (familia) slezovité (Malvaceae) Podčeľaď (subfamilia) slezovaté (Malvoideae) Rod (genus) podslnečník (Abutilon) Druh (species) podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti)
Synonymá
Abutilon abutilon Abutilon avicennae Abutilon pubescens Malva abutilon Sida abutilon Side abutila
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Podslnečník Theofrastov^[1] (lat. Abutilon theophrasti)^[2] je jednoročná bylina z čeľade slezovité (Malvaceae). Areálom jej prirodzeného rozšírenia je stredná Ázia a Čína. Rastie hlavne v subtropických biómoch.^[2]

Pomenovanie

Druhový názov podslnečníka nesie meno gréckeho botanika a filozofa Theofrastosa z Eresu, ktorý bol Aristotelov žiak. Z jeho mála zachovaných botanických diel sú najdôležitejšie Peri phytōn historia (História rastlín) a Peri phytōn aitiōn (Vysvetlenie rastlín).^[3][4]

Opis

Podslnečník Theofrastov je jednoročná rastlina vysoká 20 až 200 cm, so zamatovým povrchom listov aj stonky. Byle sú priame a rozkonárené, zamlada plstnaté, neskôr páperisté, chlpy sú jednoduché i hviezdovité. Koreň je kolovitý, hlboko zakoreňujúci s jemnejšími postrannými koreňmi. Listy srdcovitého tvaru dlhé až 15 cm s dlhou stopkou sú ukončené dlhou špičkou, pripomínajúce listy lipy veľkolistej. Okraje listov sú oddialene zubaté a obojstranne krátko chlpaté.

Kvety sa tvoria v pazuchách listov a sú usporiadané v jednoduchých vrcholíkových súkvetiach. Kvetné stopky sú husto chlpaté. Koruna je sýtožltá, lupienky sú obrátene vajcovité, v hornej časti plytko vykrojené, dlhé 7 až 15 mm. Kalich je do polovice zrastený s kališnými lístkami, ktoré sú široko kopijovité až eliptické a husto chlpaté.

Plod je rozpadavý a pozostáva z 9 až 15 plôdikov, ktoré sú čierne, chlpaté a dlhšie ako kalich, so vzpriameným zobáčikom. Semená čiernohnedej farby sú obličkovitého tvaru 3,5 mm dlhé a asi 3 mm široké, s drobnými bradavkami a sú riedko chlpaté.^[1][5]

Rozšírenie

Podslnečník Theofrastov je pôvodný v teplých oblastiach strednej Ázie a Číny. Sekundárne bol zavlečený do Severnej a Strednej Ameriky, Európy, Afriky, Austrálie, na Nový Zéland a Azorské ostrovy. U nás je zriedkavý, pestuje sa v záhradách a parkoch a ojedinele splanieva.^[1][5][6]

Ekológia

Hoci podslnečník Theofrastov uprednostňuje rast v teplých miernych oblastiach, darí sa mu aj v širokej škále iných podnebí, vrátane tropického a subtropického. Pre optimálny rast mu vyhovujú priemerné ročné teploty 14 až 25 °C (toleruje 10 až 30 °C) a priemerné ročné zrážky 650 až 2 000 mm (toleruje 500 až 3 000 mm). Preferuje oblasti s plným slnečným svetlom alebo čiastočným tieňom. Je prispôsobený širokému spektru pôdnych typov, od piesočnatých až po ílovito-hlinité, s pH v rozmedzí 5,5 až 6,5, (toleruje 4,9 až 8,2). Optimálna teplota na klíčenie semien podslnečníka je 24 až 30 °C. Klíčiace sadenice okamžite vytvárajú hlavný kolovitý koreň, po ktorom nasleduje vývoj bočných korienkov.^[6]

Podslnečník Theofrastov rastie predovšetkým na človekom ovplyvnených stanovištiach, často ako poľná burina. Kvitne od júna do októbra.^[5]

Význam a využitie

Podslnečník Theofrastov bol do mnohých krajín introdukovaný a pestovaný ako vláknitá plodina a využívaný v textilnej výrobe.^[6] Využíva sa aj v orientálnej medicíne. Jeho semená obsahujú do 20 % oleja.^[5]

Hrozby a choroby

Podslnečník Theofrastov je hostiteľom viacerých škodcov, ktorí sekundárne napadajú kultúrne plodiny ako je kukurica, sója a tabak.^[6] Hubové patogény zastúpené druhmi z rodu Fusarium^[7] pôsobia paradoxne v jeho prospech. Napadnuté semená vytvárajú totiž bariéru pre potenciálnych rozkladačov semien prichádzajúcich z pôdy. Tým môžu predĺžiť životnosť semien podslnečníka.^[6]

Invazivita

Podslnečník Theofrastov bol náhodne zavlečený prostredníctvom kontaminácie zŕn a semien úžitkových plodín. Na narušených miestach sa stal závažnou poľnohospodárskou burinou, ktorá spôsobuje značné hospodárske škody v poľnohospodárskej výrobe, najmä kukurici, sóji a bavlne. Ako rýchlo rastúci druh často prevyšuje pestované plodiny a oberá ich tak o svetlo a živiny, čo vedie k znižovaniu ich výnosov. Podslnečník je v súčasnosti vedený ako škodlivá invázna burina v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku, Mexiku, na Bermudách, v Maroku a v mnohých krajinách Európy.^[6]

Galéria

• 

  Podslnečník Theofrastov; listy, kvety a plody

• 

  Podslnečník Theofrastov; listy, kvety a plody

• 

  Podslnečník Theofrastov; vrchná strana listu

• 

  Podslnečník Theofrastov; spodná strana listu

• 

  Podslnečník Theofrastov; zrelý rozpadavý plod

• 

  Podslnečník Theofrastov; tobolka a zrelé semienka

• 

  Podslnečník Theofrastov; detail stonky

• 

  Podslnečník Theofrastov; hrubý, kolovitý koreň

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podslnečník Theofrastov
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Podslnečník Theofrastov