A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Poľská ľudová republika Polska Rzeczpospolita Ludowa
| |||||||
| Hymna: Mazurek Dąbrowskiego | |||||||
| Geografia
| |||||||
Rozloha
|
312 677 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Rysy (2 503,0 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Visla (1 047 km)
| ||||||
| Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
37 970 155 (v roku 1989)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
štátom propagovaný ateizmus
| |||||||
| Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
19. januára 1947 (prijatím tzv. Malej ústavy)
22. júla 1952 (prijatím Ústavy Poľskej ľudovej republiky, čím bola Poľská republika okrem iného aj premenovaná na Poľskú ľudovú republiku) | ||||||
Zánik
|
29. decembra 1989 (pád komunistického režimu a premenovanie na Poľskú republiku)
| ||||||
| |||||||
Poľská ľudová republika (skrátene: PĽR; poľ. Polska Rzeczpospolita Ludowa; skrátene: PRL) bol socialistický štát v strednej Európe existujúci v rokoch 1947 – 1989. Poľská ľudová republika patrila ku štátom východného bloku, bola členom RVHP a Varšavskej zmluvy.
Dejiny
V období na konci a bezprostredne po druhej svetovej vojne vládla na území Poľska Dočasná vláda Poľskej republiky (RTRP), ktorá vznikla 31. decembra 1944. Poľsko sa zároveň v tom čase dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Dňa 28. júna 1945 bola RTRP premenená na Dočasnú vládu Národnej jednoty (TRJN). Už v roku 1945 sa uskutočnila agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, banky a doprava. V januári 1947 komunisti zmanipulovali parlamentné voľby, pričom nový parlament nahradil doterajšiu Štátnu národnú radu (KRN) a vymenoval novú vládu na čele s Józefom Cyrankiewiczom. Dňa 19. januára 1947 tak bola Dočasná vláda Národnej jednoty rozpustená a jej právomoci prenesené na novú vládu. V roku 1949 sa začala uskutočňovať násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá však skončila krachom. Po Stalinovej smrti v marci 1953 došlo v roku 1956 k masovým protisovietskym nepokojom v Poznani, ktoré však boli potlačené. V tom istom roku sa dostal do pozície generálneho tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PSDS) Władysław Gomułka, ktorý vyhlásil program reforiem. Aj keď sa najprv dostal do sporu so sovietskymi predstaviteľmi, ktorí hrozili ozbrojeným konfliktom, nakoniec sa situácia vyriešila a Poľsko začalo reformy, ktoré dostali pomenovanie Gomułkovo topenie. Došlo k uvoľneniu pomerov, ale hospodárska situácia sa v 60. rokoch neustále zhoršovala. V auguste 1968 sa Poľsko zúčastnilo vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. V roku 1970 vypukli štrajky, ktoré boli krvavo potlačené. Po nich sa do čela Poľska dostal Edward Gierek, ale ani pod jeho vedením sa hospodárska situácia nezlepšovala. Dňa 16. októbra 1978 bol za rímskeho pápeža zvolený krakovský biskup Karol Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., a ktorý sa stal ikonou nielen poľského protikomunistického odboja.
V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach štrajkové hnutie, do čela ktorého sa postavil Lech Wałęsa. Ten sa stal vodcom odborovej organizácie Solidarita, ktorá sa postupne stala rozhodujúcim opozičným hnutím. V decembri 1980 vyhlásil generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Wojciech Jaruzelski vojnový stav (poľ. stan wojenny), zriadil protiústavnú Vojenskú radu národnej záchrany (poľ. Wojskowa Rada Ocalenia Narodowego, WRON), ktorá sa vyhlásila nadradenou politickým orgánom. Následne v roku 1981 vyhlásila táto rada stanné právo, zakázala Solidaritu a potlačila revoltu Solidarity, poľskej cirkvi i všetkých sympatizantov. Konflikt medzi štátnou mocou a odbojom vedeným Solidaritou za podpory katolíckej cirkvi trval prakticky až do začiatku roku 1989, kedy došlo k novým mohutným štrajkom a kedy poľské vedenie uznalo Solidaritu a na základe dohôd okrúhleho stola vyhlásilo slobodné voľby, ktoré sa uskutočnili 4. júna 1989. V nich utrpeli komunisti totálnu porážku a Poľsko nastúpilo na cestu k demokracii.
Štátne symboly
Vlajka
| Štátna vlajka Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980. | |
| Štátna vlajka Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989. |
Znak
| Štátny znak Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980. | |
| Štátny znak Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989. |
Galéria
-
Textilné pracovníčky v štátnej továrni, 50. roky
-
Nepokoje v Poznani, 1956 – protestujúci nesú transparent s nápisom „žiadame chlieb“
-
Supersam Varšava, prvé samoobslužné nákupné centrum v Poľsku, 1969
-
Železničná stanica Warszawa Centralna v roku 1975. Stanica bola vybavená aj automatickými dverami a eskalátormi, čo bolo svojho času v komunistickom Poľsku nezvyčajné
-
Elektrikár Lech Wałęsa, zakladateľ a vedúca postava hnutia Solidarita, 1980
-
Tanky T-55A v uliciach počas stanného práva
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská ľudová republika
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polska Rzeczpospolita Ludowa na poľskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Biskupin
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (korunná krajina)
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Krakovská republika
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľské kráľovstvo (1917 – 1918)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Trenčianska zmluva
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Vojna o poľské dedičstvo
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk




