A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Planckov vyžarovací zákon (alebo len Planckov zákon) opisuje závislosť intenzity vyžarovania absolútne čierneho telesa na frekvencii a teplote.
Zákon
Planckov zákon ako funkcia frekvencie žiarenia:
kde:
B je intenzita vyžarovania,
je frekvencia žiarenia,
T je efektívna teplota telesa,
h je Planckova konštanta,
c je rýchlosť svetla,
kB je Boltzmannova konštanta.
Zákon vieme upraviť na funkciu vlnovej dĺžky :
.
Planckov zákon je špeciálnym prípadom Boseho-Einsteinovho rozdelenia pre fotóny.
Využitie
Stephanov-Boltzmanov zákon
Stefanov-Boltzmannov zákon vyjadruje svetelný tok telesa, tzn. celkový vyžiarený výkon telesa na jednotku plochy. Získame ho integrovaním Plackovho zákona:
kde F je svetelný tok absolútne čierneho telesa, T je jeho efektívna teplota a je Stephan Boltzmanova konštanta, . Stephan-Boltzmanov zákon má široké využitie v astrofyzike, napríklad na zisťovanie vzdialeností vzdialených céfeíd
Wienov posuvný zákon
Polohu maxima krivky Planckovho zákona popisuje Wienov zákon, ktorý hovorí, že súčin teploty a vlnovej dĺžky, ktorej teleso vyžaruje najviac je konštantný:
Stephan-Boltzmanov a Wienov zákon majú široké využitie v astrofyzike, napríklad na zisťovanie vzdialeností vzdialených galaxií pomocou pozorovania céfeíd.
História
Žiarenie absolútne čierneho telesa bolo dlho fyzikálnou záhadou. Z pohľadu klasickej fyziky totiž hrozila tzv. Ultrafialová katastrofa, ktorá predpovedala, že každé teleso musí intenzívne žiariť aj na veľmi krátkych vlnových dĺžkach, čo sa nepozorovalo. Naopak z meraní vyplývalo, že hoci intenzita žiarenia v závislosti na jeho frekvenciu pre nízke frekvencie rastie s druhou mocninou, tak pre vyššie frekvencie intenzita exponenciálne klesá.
Max Planck zistil, že svetelná energia je vyžarovaná len v určitých balíčkoch - kvantách, a nie spojito. On sám ale považoval kvantá len za matematický obrat, ktorý ho priviedol k výsledku v súlade s experimentom. Správny význam dal kvantám Albert Einstein v roku 1905, ktorý Planckovu myšlienku rozvinul a prehlásil, že svetlo samotné sa skladá z fotónov, čo sú jednotlivé kvantá svetla, vďaka čomu vysvetlil fotoelektrický jav. Einstein tak prispel k pochopeniu princípu duality hmoty, ktorá vykazuje vlnové aj časticové vlastnosti.
Planckov vyžarovací zákon je špeciálnym prípadom Boseho-Einsteinovo rozdelenie pre fotóny.
Max Planck odvodil zákon v roku 1900 pozorovaním experimentu, čo je považované za vrchol štatistickej fyziky. O rok neskôr dokázal zákon aj fyzikálne odvodiť, za čo dostal v roku 1918 Nobelovu cenu za fyziku.
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Planck's law na anglickej Wikipédii a Planckův vyzařovací zákon na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časopriestor
Štatistická fyzika
Žiarenie
Aplikovaná a medzidisciplinárna fyzika
Aplikovaná fyzika
Astrofyzika
Atómová, molekulárna a optická fyzika
Biofyzika
Dejiny fyziky
Elektrochémia
Elektromagnetizmus
Energia
Eponymické termíny vo fyzike
Experimentálna fyzika
Fyzici
Fyzikálne časopisy
Fyzikálne šablóny
Fyzikálne hračky
Fyzikálne javy
Fyzikálne konštanty
Fyzikálne modely
Fyzikálne procesy
Fyzikálne súťaže
Fyzikálne výhonky
Fyzikálne veličiny
Fyzikálne vlastnosti materiálov
Fyzikálne zákony
Fyzikálne zoznamy
Fyzika častíc
Fyzika kondenzovaného stavu
Fyzika plazmy
Fyzika podľa štátu
Fyzika tuhého telesa
Fyzika tuhých látok
Geofyzika
Gravitácia
Hmota
Absorpcia (chémia)
Actio in distans
Amplitúda
Antický atomizmus
Antigravitácia
Antirezonancia
Atóm
Atómová fyzika
Atomistika
Brownov pohyb
Chlad
Chladniho obrazce
Dĺžka dráhy
Detail
Diamagnetizmus
Difrakcia
Difrakcia elektrónov
Diskontinuita
Dynamika (fyzika)
Einsteinov-Rosenov most
Ekvipotenciálna plocha
Elektróda
Elektret
Elektrický vodič
Elektromagnetizmus
Emisia častice
Excitovaný stav
Fine-tuned universe
Forma pohybu hmoty
Fotočlánok
Fourierova transformácia
Fyzik
Fyzikálna redukcia
Fyzikálna sústava
Fyzikálna teória
Fyzikálna značka
Fyzikálne pozorovanie
Fyzikálny objekt
Fyzikálny obraz sveta
Fyzikálny pohyb
Fyzikálny pojem
Fyzika
Hmotný objekt
Hysteréza (vlastnosť)
Index toku
Interakcia hmotných objektov
Jadrová fyzika
Klasická fyzika
Kmitanie
Konštanta
Kov
Materiálová konštanta
Metronómia
Mikrofyzikálny objekt
Mikrofyzika
Motor
Normálne podmienky
Parameter
Perpetuum mobile
Planckov vyžarovací zákon
Počítačová fyzika
Pohľad (pozretie)
Pokoj
Portál:Fyzika
Premena prvkov
Princíp najmenšieho účinku
Rovnovážny stav
Súčasná fyzika
Stav sústavy
Teória chaosu
Termika
Výstupná práca elektrónu
Vodný potenciál
Vodorovnosť
Vzťažné teleso
Zákon zotrvačnosti
Zvislosť
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk