Pichliač bezbyľový

	Pichliač bezbyľový
	; Pichliač bezbyľový – dospelý jedinec.
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	astrovité (Asteraceae)
Podčeľaď (subfamilia)	bodliakovaté (Carduoideae)
Rod (genus)	pichliač (Cirsium)
Druh (species)	pichliač bezbyľový (Cirsium acaulon)
Vedecký názov
	Cirsium acaulon; Scop., 1769
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pichliač bezbyľový (lat. Cirsium acaulon) je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Prirodzený areál jeho rozšírenia zahŕňa mierne oblasti Európy.

Opis

Pichliač bezbyľový je trváca bylina bez byle alebo len s veľmi krátkou byľou, ktorá zvyčajne nesie iba jeden kvetný úbor.

Krátkostopkaté listy sú v bohatej prízemnej ružici, v obryse sú podlhovasto kopijovité a perovito strihané. Čepele sú na líci holé, na rube krátko chlpaté.

Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka. Zákrov pozostáva z listeňov, ktoré sú pritlačené, tupé, holé, fialové, niekedy krátko ostníkaté. Úbory s priemerom do 5 cm sú v strede ružice sediace alebo na konci konárikov jednotlivé.

Rozšírenie

Areál rozšírenia pichliača bezbyľového zahŕňa Európu od Španielska cez Francúzsko, Nemecko až po Švédsko a Nórsko. Východná hranica areálu prechádza od Rumunska cez Slovensko, Poľsko a pobaltské štáty.

Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene od Bielych Karpát po Veľkú Fatru.

Ekológia

Pichliač bezbyľový rastie na lúkach, pasienkoch, medziach, okrajoch lesov a na lesných čistinkách. Obľubuje výhrevné, vysychavé, často vápenaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Kvitne od júla do septembra.

Poddruhy

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:

pichliač bezbyľový pravý (Cirsium acaulon subsp. acaulon) – Európa.
Cirsium acaulon subsp. gregarium – Španielsko.

Galéria

Pichliač bezbyľový ako medonosná rastlina.

Referencie

↑ ^a ^b Annus Hist.-Nat. 2: 62 (1769)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Cirsium acaulon (L.) Scop. . Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1113-115.
↑ Cirsium acaulon subsp. acaulon online. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, cit. 2024-03-12. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Cirsium acaulon subsp. gregarium (Boiss. ex DC.) Talavera online. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, cit. 2024-03-12. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pichliač bezbyľový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pichliač bezbyľový

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FP-1] Annus Hist.-Nat. 2: 62 (1769)

[POWO-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Cirsium acaulon (L.) Scop. . Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[ZRS-3] Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.

[VK2-4] Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1113-115.

[5] Cirsium acaulon subsp. acaulon online. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, cit. 2024-03-12. Dostupné online. (po anglicky)

[6] Cirsium acaulon subsp. gregarium (Boiss. ex DC.) Talavera online. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, cit. 2024-03-12. Dostupné online. (po anglicky)