Pcheng Čen

	Pcheng Čen
4. predseda Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov
	V úrade; 17. júl 1983 – 8. apríl 1988
Biografické údaje
Narodenie	12. október 1902; Šan-si, ríša Čching
Úmrtie	26. apríl 1997 (94 rokov); Peking
Politická strana	Komunistická strana Číny
Profesia	politik
Odkazy
	Pcheng Čen; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Pcheng Čen (čín. 彭真, pchin-jin: Peng Zhēn; * 12. október 1902, Čchü-wo – † 26. apríl 1997, Peking) bol vedúci člen Komunistickej strany Číny a 4. predseda Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, čínskeho parlamentu. Patrí k tzv. ôsmym nesmrteľným Komunistickej strany Číny.

Životopis

Narodil sa na vidieku v južnej časti provincie Šan-si v okrese Čchü-wo. Vo svojich 21 rokoch vstúpil do Komunistickej strany Číny, dva roky po jej založení v roku 1923. Viedol protivládne protesty medzi robotníkmi a študentmi v niekoľkých mestách severnej Číny až do jeho zatknutia v roku 1929. Aj počas jeho šiestich rokov vo väzení pokračoval v ilegálnych politických aktivitách.

Po tom čo Japonsko v roku 1937 napadlo Čínu prevzal vedúcu úlohu pri plánovaní hnutia odporu proti japonským inváznym jednotkám na severe. O štyri roky neskôr sa pripojil k Mao Ce-tungovi a ďalším vrchným predstaviteľom strany v Jen-ane. Tesne pred kapituláciou Japonska v roku 1945 bol povýšený do politbyra Ústredného výboru KS Číny. Po oslobodení Pekingu od nacionalistov v roku 1949 zastával miesto 1. tajomníka pekinského výboru KS Číny. O dva roky neskôr sa stal starostom Pekingu.^[1]

Na Konferencii 7000, ktorá sa konala v januári až februári 1962, sa Pcheng Čen ako jediný z politikov nerozpakoval označiť Mao Ce-tunga za hlavného vinníka tragédií Veľkého skoku. Mao mu to nezabudol a v roku 1966 sa stal jednou z prvých obetí Kultúrnej revolúcie.^[2]^[3]

Pchen Čen strávil Kultúrnu revolúciu na vidieku a do Pekingu sa vrátil až dva roky po Maovej smrti, v roku 1978, keď ho rehabilitoval Teng Siao-pching. Vypracoval prvý trestný zákonník, ktorý bol prijatý v roku 1979. O rok neskôr sa stal tajomníkom politických a zákonných záležitostí komisie Ústredného výboru KS Číny. V roku 1983 bol vymenovaný za predsedu Stáleho výboru 6. Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Bol členom politbyra ÚV KS Číny až do odchodu do dôchodku v roku 1988.

Zomrel 26. apríla 1997, dva mesiace po smrti Teng Siao-pchinga.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b MILES, James. OBITUARY: Peng Zhen . independent.co.uk, 1997-04-30, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pcheng Čen

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pcheng Čen na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:2-1] MILES, James. OBITUARY: Peng Zhen . independent.co.uk, 1997-04-30, . Dostupné online. (po anglicky)

[:1-2] BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.

[3] FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.

[1]

[2]

[3]