Paul Wernle

	Paul Wernle
	švajčiarsky protestantský teológ a historik
Narodenie	1. máj 1872; Hottingen, Švajčiarsko
Úmrtie	12. apríl 1939 (66 rokov); Bazilej, Švajčiarsko
	Biografický portál

Paul Wernle (* 1. máj 1872, Hottingen (dnes súčasť Zürichu), Švajčiarsko – † 12. apríl 1939, Bazilej, Švajčiarsko) bol švajčiarsky protestantský teológ a historik.

Životopis

Paul Wernle sa narodil 1. mája 1872 v obci Hottingen (dnes súčasť Zürichu). Študoval protestantskú teológiu na univerzitách v Bazileji (pod vedením Bernharda Duhma), Berlíne (pod vedením Adolfa von Harnacka a Heinricha von Treitschkeho) a Göttingene. Počas štúdia v Göttingene sa stal členom študentského spolku Schwarzburgbund-Verbindung Burschenschaft Germania,^[1] kde sa spoznal s Wilhelmom Boussetom, Johannesom Weißom a Wilhelmom Heitmüllerom.

V roku 1897 sa Wernle habilitoval na univerzite v Bazileji a začal tu pôsobiť ako súkromný docent. V roku 1900 sa stal mimoriadnym profesorom Nového zákona a v roku 1905 riadnym profesorom cirkevných dejín, dejín dogiem a protestantskej teológie. K jeho žiakom o. i. patrili aj Josef Hromádka (1889 – 1969)^[2] a Eduard Thurneysen (1888 – 1974).

V roku 1906 založil Wernle spolu s Benediktom Hartmannom (1873 – 1955), Rudolfom Liechtenhanom (1875 – 1947) a Leonhardom Ragazom (1868 – 1945) časopis Neue Wege.

Blízkym priateľom Paula Wernlea bol švajčiarsky reformovaný teológ a stúpenec tzv. náboženského socializmu Fredy Sutermeister (1873 – 1934).

V roku 1916 vykonával funkciu rektora Bazilejskej univerzity. V roku 1923 sa stal korešpondentom Pruskej akadémie vied.

V roku 1928 bol zo zdravotných dôvodov emeritovaný. Zomrel 11. apríla 1939 v Bazileji.

Výber z diela

Die Synoptische Frage. 1899.
Die Anfänge unserer Religion. 1901.
Was haben wir heute an Paulus ? 1904.
Die Quellen des Lebens Jesu. 1906.
Aus den Papieren eines Pietisten und Aufklärers. In: Basler Jahrbuch 1911. S. 1 – 34. 1911.
Lessing und das Christentum. 1912.
Jesus und Paulus. Antithesen zu Boussets Kyrios Christos. 1915.
Jesus. 1917.
Der schweizerische Protestantismus im XVIII. Jahrhundert. 3 zväzky. 1923 – 1925.
Der schweizerische Protestantismus in der Zeit der Helvetik 1798 – 1803. 2 zväzky. 1938 – 1942.
An meinen Freund Fritz Sutermeister. In: Kirchenblatt. Band 32. Nr. 38. (ZDB-ID 516795-4) 1917.

Literatúra

Aus fünf Jahrhunderten Schweizer Kirchengeschichte. Festschrift Paul Wernle. Basel: 1932.
WESSELING, Klaus-Gunther. Wernle, Paul. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 13. Herzberg: Bautz, 1998. ISBN 3-88309-072-7. S. 873 – 879.
KUHN, Thomas K. Theologisch-historische Leidenschaften: Paul Wernle (1872 – 1939). In: SOMMER, Andreas Urs (ed.). Im Spannungsfeld von Gott und Welt. Beiträge zu Geschichte und Gegenwart des Frey-Grynaeischen Instituts in Basel 1747 – 1997. Basel: 1997. S. 135 – 158.

Referencie

↑ GOEBEL, Hermann (ed.). Mitgliederverzeichnis des Schwarzburgbundes. 8. vyd. Frankfurt am Main : , 1930. S. 148, Nr. 3482.
↑ NEUMÄRKER, Dorothea. Josef L. Hromádka. Theologie und Politik im Kontext des Zeitgeschehens. München : Chr. Kaiser Verlag, 1974. ISBN 3-459-00907-1. S. 36.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul Wernle na nemeckej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] GOEBEL, Hermann (ed.). Mitgliederverzeichnis des Schwarzburgbundes. 8. vyd. Frankfurt am Main : , 1930. S. 148, Nr. 3482.

[2] NEUMÄRKER, Dorothea. Josef L. Hromádka. Theologie und Politik im Kontext des Zeitgeschehens. München : Chr. Kaiser Verlag, 1974. ISBN 3-459-00907-1. S. 36.

[1]

[2]