Parnas
Základné informácie
Autor	Raffael
Rok	1509 - 1511
Technika	freska
Rozmery	? × 670 cm
Galéria	Vatikánske múzeá, Vatikán

Parnas (tal. Parnaso) je názov fresky namaľovanej v rokoch 1509 - 1511 talianskym renesančným umelcom Raffaelom Santim.

Freska vznikla ako súčasť výmaľby miestnosti zvanej Stanza della Segnatura v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, ktorou umelca poveril pápež Július II.

Námet a ikonografia

Dielo svojim námetom vychádza zo starogréckej mytológie, podľa ktorej bývalo pohorie Parnas domovom boha Apollóna a múz.

Grécky Parnas bol tak ako Vatikánsky pahorok, kde sa v antických dobách nachádzala Apollónova svätyňa, zasvätený umeniu. Toto spojenie antiky a súčasnosti bolo zdôraznené oknom v miestnosti, zakomponovaným do fresky, ktorým sa otvára pohľad na Belvederské nádvorie s antickými sochami.

Podľa starogréckej filozofie existovali tri hlavné kategórie ľudského ducha: Pravda, Dobro a Krása. Ich výtvarným stvárnením na stenách v tejto miestnosti Raffael zanechal trvalý odkaz svojho umeleckého majstrovstva.

Kým fresky Aténska škola a Dišputa o Najsvätejšej sviatosti predstavujú Pravdu racionálnu a Pravdu nadprirodzenú, Cnosti teologické sú vyjadrením Dobra, zobrazenie Krásy predstavuje maľba Parnas. Raffael si zvolil obraz muzicírujúceho Apollóna na vrchu porastenom vavrínovými stromami, v obklopení múz a slávnych antických i súčasných básnikov.

Každá z postáv je identifikovateľná. Zo známejších osobností tu nachádzame v ľavej časti slepého básnika Homéra, recitujúceho zo svojich básní, po bokoch ktorého stoja Dante Alighieri (vľavo) a Vergílius (vpravo). Vľavo dolu sa o rám okna opiera Sapfó dívajúca sa na štvoricu mužov stojacich pri vavrínovom strome - zľava je to Alkaios, potom Corinna, Petrarca a Anakreón. V pravom dolnom rohu diskutuje trojica mužov: sediaci Horatius, nad ktorým stoja Ovidius (vľavo) a Sannazzaro.

Odkaz diela

V stvárnení starovekých a súčasných básnikov spolu s mytologickými múzami tkvie ideologické posolstvo diela, ktorým bolo poukázanie na inšpirujúci odkaz antického sveta pre súčasnosť. Okrem toho freska vyznievala ako chválospev na pápeža Júliusa II., veľkého podporovateľa umení, ktorý v očiach renesančných umelcov bol oslavovaný ako nový Apollón a jeho éra ako nový zlatý vek poézie a umenia vôbec.

Galéria postáv

• 

  Dante Alighieri, Homér a Vergílius

• 

  Zľava Alkaios, Corinna, Petrarca, Anakreón a Sapfó

• 

  Zhora zľava Statius, Tália, Kleio, Euterpa, sediaca Kalliopa

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parnas (Raffael)

Pozri aj

Vatikánsky portál

• Raffaelove siene

Zdroje

• B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
• kol. autorov, Muzea Watykanu, Arkady, Warszawa, 1983, ISBN 83-213-3144-0