O rovnomennej planétke pozri 4754 Panthoos.

Panthoos (starogr. Πάνθοος – Panthoos) je v gréckej mytológii člen rady starších v Tróji počas trójskej vojny.^[1]

Panthoos bol jedným z rady starších, poradného zboru trójskeho kráľa Priama, ktorý po únose krásnej Heleny rozhodoval o jej osude.^[1] Hovoria o tom Homérove verše v treťom speve Iliady: „Vôkol Priama kráľa boli Panthoos; Thymoites, Lampos, Klytios s Hiketaonom, ktorý bojoval rovnako ako Ares. Anténor, Oukalegón, dvaja muži nesmierne múdri, všetci to starší z ľudu, čo sedeli nad Skajskou bránou; pre starobu prestali bojovať, avšak výborní rečníci to boli, podobní samčekom cikád, čo v lete vysedávajú v korunách stromov a spievajú svojim nežným, slabučkým hláskom; práve tak vodcovia trójski na veži sedeli družne. Len čo Helenu vzhliadli, keď práve blížila sa k veži, potichu druh na druha sa obracali vzletnými slovami: „Nemožné je mať Trójanom za zlé, ani Achájcom, že už tak dlho pre tak nádhernú ženu tu znášajú útrapy hrozné: úžasná je v tvári, vzhľadom podobná bohyniam večným. Ale hoc je taká krásna, nech k domovu odpláva, aby tu nám i deťom v budúcnosti nebola k žiaľu..."^[1][2]

Neskôr je Priamov syn Paris ochotný bojovať s Menelaom v súboji, aby ukončil vojnu. Po dohode mala Helena i poklady pripadnúť tomu, kto zvíťazí.^[3] Keď už bol Paris v súboji takmer porazený, zachránila jeho život bohyňa Afrodita tak, že ho uniesla priamo do spálne Heleny a krvavý boj sa medzi Achájcami a Trójanmi opäť obnovil.^[3] Panthoos a jeho manželka Frontis boli rodičia trójskych bojovníkov Euforba, Polydama^[4] a Hyperénora,^[5] ktorí v následných bojoch zahynuli.^[6][7][8] Ich syn Euforbos sa však preslávil tým, že smrteľne zranil jedného z najväčších achájskych hrdinov Patrokla.^[9]

V epickej básni Eneida od rímskeho básnika Vegília je Panthoos zobrazený ako v noci počas posledných bojov narieka nad osudom Tróje, držiac v náručí svojho malého vnuka.^[10] Keď už Tróju pohlcovali plamene, Achájci ho usmrtili, nehľadiac na jeho šediny.^[11]

Referencie a bibliografia