Otakar Sommer
český právny romanista dekan právnických fakúlt v Bratislave a Prahe
Osobné informácie
Narodenie	7. jún 1885
	Příbram, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	15. august 1940 (55 rokov)
	Praha, Protektorát Čechy a Morava
Národnosť	česká
Alma mater	Karlova univerzita v Prahe
Zamestnanie	úradník, univerzitný profesor, dekan právnických fakúlt, rektor
Rodičia	Jan Sommer a Mária Skretová
Príbuzní	Josef Stupecký (z matkinej strany)
Súrodenci	Mária
Manželka	Věnčeslava, rod. Silovská[1]
Dielo
Žánre	právnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobie	začiatok 20. storočia
Témy	rímske právo
Literárne hnutie	právna romanistika
Významné práce	Učebnice soukromého práva římského I – II; Prameny soukromého práva římského
Ovplyvnený	Leopold Heyrovský, Ludwig Mitteis, Bernhard Kübler, Paul M. Meyer[2]
Ovplyvnil	Milan Bartošek, Josef Klíma, Jiří Cvetler[2]
Odkazy
	Otakar Sommer (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Český portál  Bratislavský portál  Biografický portál

Prof. JUDr. Otakar Sommer (celým menom Otakar Ladislav Marie Sommer^[2]; * 7. jún 1885, Příbram, Rakúsko-Uhorsko – † 15. august 1940, Praha, Protektorát Čechy a Morava) bol český právny romanista, univerzitný funkcionár Právnickej fakulty Univerzity Komenského: dekan (1923/24), prodekan (1922/12; 1925/26), rektor (1926/27) a prorektor (1927/28); dekan Právnickej fakulty Karlovej univerzity (1933/34). Zaslúžil sa o vznik Právnickej fakulty Univerzity Komenského, kde v rokoch 1921 až 1928 pôsobil ako profesor rímskeho práva. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, člen Kráľovskej českej spoločnosti náuk, ČAVU či Československej národnej rady bádateľskej.^[3][2][1]

Narodil sa v roku 1885 v meste Příbram. Pochádzal zo sedliackej, konzervatívnej a a katolíckej rodiny. Jeho otcom bol učiteľ matematiky a autor učebníc Jan Sommer a matkou Mária, rod. Skretová. Mal sestru Máriu. V detstve bol chorľavý, prežil týfus i zápal pľúc.^[2] Najprv začal študovať na gymnáziu v Roudnici^[2], no už zakrátko prešiel na gymnázium v Malej Strane v Prahe. Právo študoval na študoval na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, kde bol jeho učiteľom zakladateľ modernej českej právnej romanistiky, Leopold Heyrovský. Okrem rímskeho práva sa zaujímal aj o občianske právo a kánonické právo. Spočiatku sa chcel venovať skôr platnému súkromnému právu a v roku 1909 nastúpil do právnej praxe ako praktikant na súde v Jičíne. Pod vplyvom profesora Josefa Stupeckého, jeho vzdialeného príbuzného sa však následne preorientoval na vedeckú kariéru a rímske právo.^[2]

V rokoch 1910 – 1911 absolvoval študijné pobyty v Berlíne a v Lipsku, kde sa oboznámil s vtedy najnovšími postupmi v právnej romanistike, právnou papyrológiou a interpolačnou kritikou. Habilitoval sa v roku 1913 s prácou Dies cedens v právu římském. Počas prvej svetovej vojny pracoval ako úradník v Zemskom výbore Českého kráľovstva. Po vzniku Československa bol 22. decembra 1918 vymenovaný za radcu na vysokoškolskom odbore Ministerstva školstva a národnej osvety. Z tejto pozície ovplyvnil proces vzniku nových právnických fakúlt v Bratislave a v Brne.^[3]

Do Bratislavy priviedol viacerých českých profesorov a sám sa na novozriadenej fakulte ujal výučby rímskeho práva. Angažoval sa tiež pri tvorbe univerzitnej fakultnej knižnice a zháňal knihy z Talianska, Nemecka a Rakúska. Jeho zásluhou fakulta získala aj časť z knihovne Ludviga Mitteisa, ktorú prostredníctvom Sommera odkúpilo Československo po Mitteisovej smrti. 20. mája 1921 ho prezident Tomáš Garrigue Masaryk vymenoval za riadneho profesora.^[3]

V tom čase sa stal Sommer v novinách predmetom verejných výhrad (tzv. Sommrův případ). Bolo mu vyčítané hromadenie funkcií (okrem funkcie profesora v Bratislave bol aj súkromným docentom v Prahe a ministerským úradníkom. Kritizované bolo aj jeho nakladanie s financiami pri obstarávaní literatúry pre novú fakultu a bol obviňovaný aj z klientelizmu pri vysielaní učiteľov na školenia do zahraničia či z využívania služobných ciest na súkromné účely. Sommer sa následne dostal do sporu s ministrom Vavrom Šrobárom a v novembri 1921 bol z funkcie ministerského úradníka stiahnutý, hoci Vestník ministerstva informoval o dobrovoľnom odstúpení. Sommerov odchod z ministerstva viedol k utlmeniu niektorých započatých zámerov, nadlho ustali napríklad snahy o zriadenia katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Po odchode z ministerstva sa Sommer začal naplno venovať výučbe na univerzite a jej vnútornému rozvoju. Zasadzoval za zavedenie obligatórnych praktických cvičení a podporoval zrušenie právnických akadémií, ktoré slúžili v Uhorsku ako nižšie inštitúcie vzdelávajúce v práve. Založil tiež knižnú edíciu Knihovna Právnickej fakulty University Komenského, ktorá slúžila na vydávanie monografií tamojších vyučujúcich.^[3]

V roku 1928 prevzal po Leopoldovi Heyrovskom miesto profesora rímskeho práva na Karlovej univerzite. V rokoch 1933/34 bol dekanom právnickej fakulty v Prahe. Zomrel v roku 1940 v Prahe.^[1]

• Dies cedens v právu římském (1913)
• Dějiny pramenů římského práva (1922)
• Antická a naše právní kultura (1925)
• Reforma právnických studií (1925)
• Prameny soukromého práva římského (1928, 1932)
• Texty ku studiu soukromého práva římského (1932)
• Učebnice soukromého práva římského (I. Obecné nauky, 1933, II. Právo majetkové, 1. 1935, 2. 1936)

• GREGOR, Martin. Historiografia rímskeho práva na Slovensku. Praha : Leges, 2021. 364 s. ISBN 978-80-7502-485-5. S. 35 – 116.