A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Novozámocký ejálet (Ejálet-i Újvár) | |
| ایالت اویوار | |
| ejálet | |
| Štát | |
|---|---|
| Sídlo ejáletu | Nové Zámky |
| Najvyšší bod | Veľký Tribeč |
| - výška | 830 m n. m. |
| Najnižší bod | Dunaj pri obci Chľaba |
| - výška | 90 m n. m. |
| Počet sandžakov | 5-6 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Novozámocký ejálet (iné názvy pozri nižšie) bol ejálet Osmanskej ríše, ktorý sa v rokoch 1663 až 1685 rozprestieral na území dnešného juhozápadného Slovenska a malej časti severného Maďarska. Sídlom ejáletu bolo mesto Nové Zámky (v osmanskej turečtine: Ujvar).
Názvy
Slovenské názvy tohto ejáletu sú: Novozámocký ejálet, Novozámocký beglerbeg(i)lik, Novozámocký vilájet, Novozámocký pašalík (alebo pašalik), Novozámocká provincia, Novozámocké miestodržiteľstvo.
Názov v osmanskej turečtine znie ایالت اویوار - transliterácia: Ejálet-i Újvár. Názov v modernej turečtine je: Uyvar Eyaleti.
Dejiny
Ejálet vznikol v septembri 1663 po dobytí pevnosti Nové Zámky. Bolo doňho začlenené územie Nových Zámkov s okolím, ako aj územia na juhovýchod od Nových Zámkov v okolí dnešného Štúrova (Parkan), ktoré Turci ovládali už od obdobia pätnásťročnej vojny (1591/1593 – 1606). V priebehu jesene 1663 následne osmanská armáda dobyla tiež pevnosti Novohrad, Nitra, Levice a Hlohovec, ktoré rovnako administratívne zaradila do nového ejáletu, vo forme sandžakov. Tento najväčší rozsah ejáletu však vytrval len necelý rok, keďže pri habsburskej protiofenzíve v lete roku 1664 boli opätovne dobyté Nitra aj Levice (2. mája, resp. 14. júna 1664). Následne sa územný rozsah ejáletu nemenil až do roku 1683, kedy v ofenzíve po bitke pri Viedni dobyli habsburské spojenecké vojská Ostrihom a odrezali Nové Zámky od zvyšku osmanských ejáletov. Spoločne s Novohradom a Hlohovcom boli následne do roku 1685 Nové Zámky dobyté a ejálet tým zanikol.
Územný rozsah
Podrobná hranica medzi Osmanskou ríšou a habsburskou monarchiou v oblasti horného Uhorska nebola, pokiaľ je známe, nikdy špecifikovaná. Ejálet fungoval primárne na osmanských posádkach dislokovaných v sídlach sandžakov. Evliya Çelebi ich označil šesť, avšak sandžak Šašvar s veľkou pravdepodobnosťou nebol skutočne vtedajší Šaštín (po maďarsky Sasvár) na Záhorí. Priamu kontrolu teda Osmani mali len nad hlavnými mestami, pevnosťami a opornými bodmi. Zvyšok územia, ktoré je zaznačené na mape Jozefa Blaškoviča, je zaradený ako územie ejáletu len vďaka odvádzaniu daní. Práve preto sa na mape nachádzajú aj enklávy v habsburskom území pri Trenčíne či na Hornej Nitre. V období rakúsko-tureckých vojen však viaceré obce na pohraničí odvádzali dane obom stranám, cisárovi aj Osmanom, zo strachu z odvety nepriateľskej strany.
Najväčší približný rozsah ejáletu v prvých rokoch jeho existencie teda predstavuje líniu toku Dunaja od ústia Ipľa po ústie Váhu, následne všetko územie na ľavom brehu Váhu až po Nové Mesto nad Váhom, časť pohoria Považský Inovec, Ponitrie až po Nováky, pohorie Tribeč, časť pohoria Pohronský Inovec, Tekov až po Novú Baňu, Hont po Hontianske Tesáre a Novohradské vrchy.
Administratívne členenie
Sandžaky (1663)
Administratívne ejálet pozostával zo šiestich sandžakov, nižších správnych jednotiek. Podľa Çelebiho to boli:
- „Litre“/„Nitra“ (slov. Nitra/Nitriansky sandžak) - mesto Nitra bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou, takže z tohto sandžaku v Osmanskej ríši pevne ostala len oblasť Nových Zámkov
- „Leve“ (Levice/Levický sandžak) - toto územie bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou
- „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
- „Bujak“ - toto je podľa rôznych názorov buď Buják (slov. Bujakov) alebo Tekov alebo Pukanec
- „Hollok“ - toto je podľa rôznych názorov buď Hollókő (slov. Holovka) alebo Hlohovec
- „Tabi'-i Tuna Višegradi“ (doslova: Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu) - Tento názov by mohol byť nejaký omyl v pôvodnom texte, pretože za normálnych okolností je v osmanských textoch pred slovom tabi'-i (význam: podliehajúci/ spadajúci pod jurisdikciu) ešte uvedené nejaké meno sídla, t. j. možno má byť "X podiehajúci Dunajskému Vyšehradu" namiesto "Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu" - porov. napr.
Bilge uvádza zoznam v podobe:
- „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak) - s nahíjami Nitra (Nitra), Šale (Šaľa), Uyvar (Nové Zámky), Narhid (Nyárhíd), Komaran (Komárno), Žabokrek (Žabokreky), Karš (Tekov) a Hond (Hont)
- (?) „Nitra“ (Nitra/Nitriansky sandžak) - Nitru, ako vidno, autor omylom uvádza dvakrát: raz ako súčasť Novozámockého sandžaku a raz ako Nitriansky sandžak.
- „Leve“ (Levice/Levický sandžak)
- „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
- „Bojak“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Bujak
- „Helok“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok
Totožnosť názvov Bujak a Hollok s konkrétnymi sídlami necháva otvorenú. Bilge poznamenáva, že jeden podrobný text z roku 1664 už sandžaky Nitra, Bojak a Helok neuvádza, čiže tento text uvádza len tieto sandžaky:
- „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak)
- „Leve“ (Levice/Levický sandžak)
- „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
V inom texte Çelebi uvádza takýto zoznam sandžakov:
- „Litova“ (asi Levice/Levický sandžak)
- „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
- „Bojak“ - porovnaj vyššie
- „Huličk“ - zrejme zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok/Helok
- „Šasvar“ - toto je podľa rôznych názorov buď Šaštín-Stráže alebo Šahy
V súčasných slovenských textoch sa uvádzajú tieto sandžaky Novozámockého ejáletu (niekedy výslovne len pre roky 1663-1664, niekedy bez upresnenia času):
- Novozámocký sandžak
- Nitriansky sandžak
- Levický sandžak
- Novohradský sandžak
- Novozámocký sandžak
- Nitriansky sandžak
- Levický sandžak
- Nitriansky sandžak
- Levický sandžak
- Novohradský sandžak
Náhije (od konca roku 1664)
Vyššie uvedené členenia platili len do zhruba leta roku 1664. Habsburská protiofenzíva a pád Nitry a Levíc si totiž v roku 1664 vynútila zmenu administratívneho riadenia ejáletu, ktorý odteraz zodpovedal len vyššie Bilgeom spomínanému Novozámockému sandžaku. Na rozdiel od iných osmanských ejáletov sa teraz Novozámocký ejálet delil nie na sandžaky a tie na náhije, ale sa delil rovno na náhije. Konkrétne podľa mufassal defter, detailného súpisu ejáletu z roku 1664, bolo územie ejáletu tvorené siedmymi nahíje, ktoré hranicami približne zodpovedali uhorským komitátom. Na území ejáletu bolo registrovaných asi 750 obcí, z tých asi 120 bolo už registrovaných v Ostrihomskom sandžaku z roku 1570, čo znamená, že novo podrobených dedín a mestečiek bolo v ejálete približne 630. Defter zohľadňuje finančné kritériá prispievania do osmanského rozpočtu, nutne sa teda nemusí zhodovať s politickými hranicami.
Náhije Novozámockého ejáletu od roku 1664:21415
- Nitrianska náhije (osm. tur. Nitre/slov. Nitra) – 313 dedín (vrátane Hlohovca - po turecky Galgofča)
- Šalianska náhije (Šelle/Šaľa) – 41 dedín
- Novozámocká náhije (Ujvar/Nové Zámky) - toto bola len formálna náhije, preto sa v mnohých zoznamoch neuvádza ako náhije
- Nyárhídska náhije (Narhid/Nyárhíd okolie Nových Zámkov) – 43 dedín
- Komárňanská náhije (Komaran/Komárno) – 61 dedín
- Žabokrecká náhije (Žabokrek/Žabokreky nad Nitrou) – 11 dedín
- Tekovská náhije (Barš/Tekov) – 195 dedín
- Hontianska náhije (Hond/Hont) – 93 dedín
Zoznam beglerbegov ejáletu
upraviť | upraviť zdroj- Kurd Mehmed Paša – od septembra 16632
- Sührab Mehmed Paša – 1667 – 1669 (popravený)2
- Seydi Mehmed Paša – 1669
- Küçük Mehmed Paša – od februára 1671
- Hoca-zâde Arnavud Paša – do novembra 1673
- Kerem Mehmed Paša – od novembra 1673
- Mustafa Paša – jún – september 1676
- Mahmut Paša – od januára 1677
- Küçük Hasan Paša – február – jún 1679
- Mehmed Paša – máj 1682
- Hoca-zâde Hasan Paša – od 10. októbra 1682
- Şeyhoğlu Ali Paša – od 27. augusta 1683
- Hoca-zâde Hasan Paša – od februára 1684
Poznámka: Mená (okrem slova Paša) sú tu uvedené v modernej turečtine.
Referencie
upraviť | upraviť zdroj- ↑ Some Provinces of the Ottoman Empire 1
- ↑ a b c d e f FATIH ÇALIŞIR, Muhammed. War and Peace in the Frontier: Ottoman Rule in the Uyvar Province, 1663-1685. Univerzita Bilkent, Júl 2009, cit. 2025-03-06. (po anglicky)
- ↑ HEGYI, Klára. The Ottoman Military Organization in Hungary (Fortresses, Fortress Garrisons and Finances). s.l. : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. 614 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11220935-6. S. 77.
- ↑ a b c HUDÁKOVÁ, Lubica; HUDEC, Jozef. Egypt and Austria IX (Perception of the Orient in Central Europe (1800-1918) : Proceedings of the Symposium Held at Betliar, Slovakia (October 21st to 24th, 2013)). s.l. : Aigyptos Foundation, 2016. 407 s. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-932-7. S. 139.
- ↑ a b ORHUN, A. OSMANLI İMPARATORLUĞU ATLASI S. 11, 12 2
- ↑ KOPČAN, V. Two new publications on Ottoman defters in Hungary. In: Asian and African Studies XII 1976 3 S. 176
- ↑ BILGE, Sadık Müfit. dergiler.ankara.edu.tr, cit. 2021-01-10. Dostupné online. Archivované 2015-11-08 z originálu. (Poznámka: Neprehliadnuť poznámku pod čiarou č. 170 na strane 80.)
- ↑ ÇELEBI, Evliya. Narrative of Travels in Europe, Asia, and Africa in the Seventeenth Century. s.l. : Oriental Translation Fund, 1834. 186 s. Dostupné online. S. 92.
- ↑ Kronika Slovenska 1. Bratislava: Fortuna Print. 1998. S. 223
- ↑ KOPČAN, V. Slovensko v tieni polmesiaca. Martin: Osveta, 1983. S. 110, 111
- ↑ KOPČAN, V. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, 1986. S. 144
- ↑ Slovník historika. In: Historická revue č. 2 1996 S. 39
- ↑ HORVÁTH, P. Posledné obdobie tureckej moci na Slovensku. Historický časopis č. 3 1985. S. 425
- ↑ MARKUSKOVÁ, H. Charakter osmanskej moci v Gemerskej stolici v 17. storočí. In: PODOLAN, Peter. Historia Nova : dejiny prístupné všetkým. 1. vyd. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-8127-025-3. S. 27.
- ↑ CSÁNYI, P. Význam Novozámockej pevnosti v protitureckom boji. S. 6 4
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdrojMapa Archivované 2012-04-02 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šľachta na Slovensku
Štúrovci
20. storočie na Slovensku
21. storočie na Slovensku
Archeológia na Slovensku
Bitky na Slovensku
Dejiny miest na Slovensku
Dejiny slovenčiny
Dejiny Slovenska podľa regiónu
Habáni
Habsburská monarchia
Čechoslovakizmus
Černovská tragédia
Čertižniansko-haburská vzbura
Čertova pec
Česko-Slovensko
Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
Českoslovanská jednota
Činy Hunov a Uhrov
Štefan Bočkaj
Akcia K (kláštory)
Akcia P
Akcia R
Alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy
Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990
Anonymova kronika
Apponyiho školské zákony
Arizácia
Arpádovci
Articuli Podmanickyani
Autonómne Slovensko
Avarský kaganát
Aviticitný zákon
Bachovský absolutizmus
Bernolákovci
Bitka pri Čadci
Bitka pri Bratislave
Bitka pri Lamači
Bitka pri Leviciach
Bitka pri Moháči (1526)
Bitka pri Plášťovciach
Bitka pri Rozhanovciach
Bitka pri Sečanoch
Bitka pri Veľkých Kostoľanoch
Bitka pri Wogastisburgu
Blatenské kniežatstvo
Blatnohrad
Boje medzi Staroslovákmi a štúrovcami
Boje o Žehry
Bratislavská zmluva
Bratislavské korunovácie
Bratislavské oppidum
Bratislavsko-brnianska operácia
Bratríci
Bratské krajiny
Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár
Confessio Heptapolitana
Confessio Pentapolitana
Confessio Scepusiana
Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci
Dejiny Slovenska
Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Deputátnik
Dočasná ústava
Doba neslobody
Dvorník
Eneolit na Slovensku
Flóra (odbojová skupina)
Formovanie moderného slovenského národa
Gabriel Betlen
Habáni
Habsburská monarchia
Halštatská doba na Slovensku
Havlíčkov Slovan
Historické župy na Slovensku
Hlaholské listy z Hlohovca
Hlasisti
Hodnoverné miesto
Homolov puč
Horná zem
Horné Uhorsko
Hornouhorský hlavný kapitanát
Hradiskové obdobie
Hradný jobagión
Ján Jiskra z Brandýsa
Jobagión
Karlovský mier
Karpathen Post
Karpatsko-duklianska operácia
Košický vládny program
Kolonizácia južného Slovenska v rokoch 1921 – 1938
Komunistická strana Slovenska (1948)
Konštantín Filozof
Kontinuita slovenských dejín
Kráľovské Uhorsko
Kráľovský servient
Krajinské zastupiteľstvo
Krajinské zriadenie
Krajinský úrad
Krajinský prezident
Kraj (1949 – 1960)
Kraj (1960 – 1990)
Laténska doba na Slovensku
Laugaricio
Linecký mier
Maďarón
Maďarizácia
Maďarské kráľovstvo
Maďarský revizionizmus
Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt
Malá dohoda
Marcové zákony
Martinská deklarácia
Masaker v Kľakovskej doline
Masaker v Kremničke
Matica slovenská
Mauzóleum Andreja Hlinku
Memorandum (Flóra)
Memorandum národa slovenského
Mestský zväz
Mezolit na Slovensku
Mikuláš Kostka
Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku
Mladý paleolit na Slovensku
Mongolský vpád do Európy
Mongolský vpád do Uhorska
Monomachova koruna
Moravské kniežatstvo
Municipálne mesto (Uhorsko)
Najstarší paleolit na Slovensku
Naprej
Natio Hungarica
Neolit na Slovensku
Neskorý paleolit na Slovensku
Nitrianske kniežatstvo
Nitriansky diadém
Nová škola slovenská
Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život
Novozámocký ejálet
Obdobie sťahovania národov na Slovensku
Obliehanie Nových Zámkov (1663)
Október 1918
Októbrový diplom
Ostrihomské arcibiskupstvo
Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej
Panstvo Makovica
Partizánska republika
Pentapolitana
Peter Aksamit
Peter Kostka
Philadelphská dohoda
Pittsburská dohoda
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy
Povstanie Štefana Bočkaja
Povstanie Gabriela Betlena
Povstanie Imricha Tököliho
Povstanie Juraja Dóžu
Povstanie Juraja I. Rákociho
Prešovské jatky
Prepadnutie železničnej stanice Pribeník
Prepadnutie okresu Jesenské
Prepadnutie Slanca
Priateľ ľudu (1861 – 1867)
Privilegium pro Slavis
Proces s Jánom Šmigovským
Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským
Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku
Proces s Vojtechom Tukom
Protihabsburské stavovské povstania
Provincia 11 spišských miest
Provincia 13 spišských miest
Provincia 16 spišských miest
Provincia 24 spišských miest
Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku
Prvá berná rula
Prvá viedenská arbitráž
Pyžamová revolúcia
Rímska doba na Slovensku
Rímsky nápis v Trenčíne
Rímsky vojenský tábor v Iži
Rakúsko-Uhorsko
Rastislav (Veľká Morava)
Ratio educationis (1777)
Resolutio Carolina
Richtár
Rongyos gárda
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Samova ríša
Samo (panovník)
Satumarský mier
Sedliak (poddanstvo)
Slobodné kráľovské banské mesto
Slobodné kráľovské mesto
Slougenzinmarcha
Slovakizácia
Slovenská ľudová republika
Slovenská krajina (1938 – 1939)
Slovenská liga v Amerike
Slovenská národná rada (1848 – 1849)
Slovenská národná rada (1914)
Slovenská národná rada (1918 – 1919)
Slovenská národná rada (1943 – 1992)
Slovenská noc dlhých nožov
Slovenská republika (1990 – 1992)
Slovenská republika rád
Slovenská socialistická republika
Slovenské autonomistické hnutie
Slovenské národné povstanie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
