Nickelova-Strunzova klasifikácia minerálov je systém klasifikácie minerálov. Minerály sa delia na triedy, oddelenia a skupiny na základe ich chemického zloženia a kryštálovej štruktúry. Pôvodne bola publikovaná správcom mineralogickej zbierky Humboldtovej univerzity v Berlíne Karlom Strunzom v roku 1941 v diele Mineralogische Tabellen a neskôr bola modifikovaná kanadským mineralógom Ernestom Nickelom. Oproti pôvodnej klasifikácii sa líši vyčlenením skupiny borátov do samostatnej minerálnej triedy.

Minerálne triedy

1. Prvky (kovy, zliatiny kovov; polokovy a nekovy; karbidy, silicidy, nitridy a fosfidy)
2. Sulfidy a sulfosoli (sulfidy, selenidy a teluridy; arzenidy, antimonidy a bizmutidy; sulfoarzenitany, sulfoantimonitany, sulfobizmutitany, atď.)
3. Halidy
4. Oxidy (oxidy a hydoxidy; arzenitany, antimonitany, bizmutitany; siričitany, seleničitany, teluričitany; jodičnany)
5. Karbonáty (uhličitany, dusičnany)
6. Boráty
7. Sulfáty (sírany, telúrany, chrómany, molybdénany a volfrámany)
8. Fosfáty
9. Silikáty
10. Organické zlúčeniny

Pozri aj

• Strunzova klasifikácia minerálov
• Danaova klasifikácia minerálov

Externé odkazy

• www.mindat.org - Nickel-Strunzova klasifikácia na mineralogickej databáze

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nickel–Strunz classification na anglickej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi