Toto je článok o neskorom paleolite (13000/11000 pred Kr. – 8300/8200/8000/(novšie)9000 pred Kr.) na území Slovenska.

13000 pred Kr. je približný začiatok dryasu 2 (predpredposledná časť würmu), 11 000 pred Kr. je približný začiatok dryasu 3 (posledná časť würmu), 8300/8200 pred Kr., je staršie (a chybné^{[chýba zdroj}) datovanie konca pleistocénu (začiatku holocénu/ preboreálu) dodnes na Slovensku zachované ako tradičný koniec paleolitu, 8000 pred Kr. je okrúhle číslo a staršie datovanie začiatku poslednej tretiny preboreálu (začiatku mezolitu), 9000 pred Kr. je okrúhle číslo a novšie datovanie začiatku poslednej tretiny preboreálu (začiatku mezolitu). V niektorých deleniach je koniec paleolitu (začiatok mezolitu) zhruba identický s koncom pleistocénu (začiatkom holocénu/preboreálu), čomu zodpovedá číslo cca. 9600 pred Kr. (v starších deleniach 8200 pred Kr.) alebo zaokrúhlene 10000 pred Kr. (v starších deleniach 8000 pred Kr.). Ak ako hranicu začiatku neskorého paleolitu stanovíme 11000 pred Kr., potom nižšie spomenuté kultúry epigravettien a magdalénien patria ešte do mladého paleolitu.

Počas tohto obdobia sa z geologického hľadiska okolo 9600 pred Kr. skončil pleistocén a posledná ľadová doba (würm) a začal sa holocén (poľadová doba).

V závere pleistocénu došlo k čiastočnému vyľudňovaniu väčšiny Slovenska, čo bolo pravdepodobne spôsobené koncom štvrtohornej ľadovej doby: Ľadovec sa stiahol do Škandinávie, tundra a lesotundra sa zmenila na zmiešané lesy s dnešnou faunou a nová lovná zver si vyžadovala rozpad veľkých loveckých skupín. Nástroje boli menšie a vyrábali sa po dlhej dobe väčšinou opäť z domácej suroviny.

V tomto období doznieva kultúra epigravettien (20000/15000 – 11000 pred Kr.), ktorá je priamym pokračovaním gravettienu. Náleziská sú napríklad Veľká Ves nad Ipľom, Cejkov I, Nitra II, Trenčianske Bohuslavice.

Paralelnou kultúrou epigravettienu v strednej Európe je magdalénien (15000 – 10700 pred Kr., teda do začiatku dryasu 3). Na Slovensku sú nálezy zatiaľ zriedkavé (napr. Haligovce – jaskyňa Aksamitka v Pieninách, kde asi ide o presah z Poľska), hoci s nimi treba počítať, lebo magdalénien je doložený na Morave (15000 – 11000 pred Kr.) aj v Poľsku. Napríklad kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalénienu na západné Slovensko z Moravy.

Z Poľska sporadicky prenikla do Popradskej kotliny kultúra świderien (11000 – 8800 pred Kr., teda do konca preboreálu). Je to kultúra, ktorá nadviazala na magdalénien. Náleziská sú Veľký Slavkov a Silická Jablonica.^[1] Charakteristické pre świderien sú čepeľovité listovité hroty.