Neotektonika zahŕňa najmladšie tektonické procesy a udalosti, ktoré postihli daný región, a ktorých hlavné znaky pretrvávajú dodnes v závislosti na aktuálnom tektonickom režime (angl. current tectonic regime, skrátene CTR). Keďže zemská kôra má na rôznych miestach nielen rozličné zloženie ale aj vek, môžu byť neotektonické javy v odlišných oblastiach chápané rozlične^[1][2]. Na Slovensku sú za neotektonické považované hlavne javy trvajúce od pliocénu až dodnes. Teda aktuálny tektonický režim tu pretrváva od konca miocénu asi 5,5 milióna rokov^[1]. Vo východnej oblasti Spojených štátov však aktuálny tektonický režim pretrváva už asi 15 miliónov rokov, zatiaľ čo na opačnej strane kontinentu v Kalifornii iba asi pol milióna rokov^[3]. Za hranicu začiatku neotektonickej epochy sa považuje obdobie, kedy v danej oblasti došlo k usporiadaniu platní alebo usporiadaniu napäťového poľa tak, ako je známe zo súčasnosti.

Pojem neotektonika po prvýkrát použil sovietsky geológ V.A. Obručev v roku 1948^[4].

Aktívna tektonika

Význam sledovania neotektonických pohybov spočíva hlavne v pozorovaní a predvídaní aktívnych tektonických procesov. Sú to tie procesy, ktorých aktivita bola potvrdená počas existencie ľudskej civilizácie. Predvídanie najnebezpečnejších z nich ako sú napr. zemetrasenia, subsidencia pobrežných oblastí a podobne, má veľký význam pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.

Spôsoby výskumu

Pri neotektonickom výskume sú okrem klasických geologických metód ako je štruktúrna analýza zlomov a paleonapäťová analýza používané aj ďalšie vedné disciplíny ako seizmológia pri analýze ohniskových mechanizmov zemetrasení; rôzne typy geofyzikálnych meraní vo vrtoch; presné GPS merania zmien vzdialeností a nadmorských výšok; diaľkový prieskum Zeme, pri sledovaní geomorfologických a morfotektonických údajov o zemskom povrchu – morfometria a geomorfologická analýza.

Referencie

Portál vedy o Zemi