Neileus (starogr. Νειλεὺς – Neileus) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kodra.^[1]

Za vlády jeho otca Kodra vpadli do Atiky Dóri a hrozilo, že si krajinu podmania. Keď sa Kodros dozvedel z delfskej veštiarne, že Atény sa zachránia len ak zahynie ich kráľ, dobrovoľne obetoval svoj život a Dóri skutočne od Atén odtiahli.^[2][3][4] Následníkom Kodra sa potom stal jeho najstarší syn Medón, ale už nie s titulom kráľ (basileus), ale už len ako archón (panovník), lebo kráľovský titul sa po hrdinskej smrti Kodra z úcty k nemu zrušil.^[4] Počas vlády Medóna začali Ióni z Atiky (hlavne z Atén) kolonizovať západné pobrežie Malej Ázie.^[5]

Antický autor Pausanias uvádza, že keď zomrel Kodros, medzi jeho najstarším synon Medónom a Neileom nastal spor o následníctvo. Neileus totiž argumentoval, že Medón je chromý a preto nemôže byť vládcom. Ich spor ukončila až delfská veštiareň, ktorá Medóna uznala za vládcu a z jej rozhodnutia musel Neileus s bratmi z krajiny odísť.^[1] Neileus potom obsadil mesto Milét spolu s iónskymi Grékmi z Atiky.^[6] Podľa tradície sa táto krajina v dávnej minulosti nazývala Anaktoria a obývali ju Kári. Neskôr ju obsadili kolonisti z Kréty, ktorí jej dali názov Milétos.^[7] Keď prišli kolonisti z Atiky, v boji pozabíjali všetkých mužov a oženili sa s ich ženami a dcérami.^[8]