Namazgah (stavba)

namazgah v bulharskej Sofii, známy ako Rímska stena

Namazgah je typ sakrálnej stavby v islamskej architektúre. Predstavuje tzv. otvorenú mešitu bez strechy, ktorá slúži veriacim ako miesto, kde sa vykonávajú modlitby a rituálne poklony (tzv. namaz).

Názov

Názov namazgah sa pre tento typ mešity používal v osmanskej turečtine, kam prešiel z perzštiny.

Opis

Namazgahy sa stavali predovšetkým na neobývaných miestach, predovšetkým v blízkosti pútnických staníc, veľkých križovatiek na cestách, pri okrajoch významných ciest a v blízkosti posvätných miest. Stavali sa však aj priamo v mestách a to aj väčších. Zvyčajne sa stavali v blízkosti vodného zdroja v podobe kašny, či studne (kašny sa neskôr stali priamo súčasťou stavby), čo súvisí s rituálnym umývaním si nôh pred modlitbou.

O namazgahoch postavených na území európskej časti Osmanskej ríše sa prvé zmienky objavujú v polovici 17. storočia v cestopisoch osmanského cestovateľa Evliyu Çelebiho.

S výstavbou namazgahov sa skončilo koncom 19. storočia.

Využitie

Využívali ich predovšetkým vojenské jednotky počas presunov vo vojne aj v priebehu mierových pochodov, cestujúci obchodníci a remeselníci, ale aj bežné obyvateľstvo, napríklad počas ciest za príbuznými. Hlavným účelom namazgahov bolo poskytnúť veriacim dostupné miesto na vykonávanie piatočných modlitieb a modlitieb pri príležitosti prvého dňa bayramu (výraz pre celonárodne oslavovaný sviatok, alebo festival). Využívali sa ale taktiež aj ako miesto pre vykonávanie modlitieb za dážď a menej často aj ako miesto na realizáciu služobných úkonov, vrátane exekúcií previnilých. Náčelníci a vyšší dôstojníci vojenských jednotiek počas presunov využívali namazgahy aj ako miesto, kde sa stretávali pri vzájomných diskusiách a kde oznamovali civilnému obyvateľstvu z okolia dôležité správy.

Tradične boli namazgahy využívané predovšetkým mužmi. Úplne zakázaný prístup mali ženy v priebehu menštruačného cyklu.

V súčasnosti nezvyknú namazgahy slúžiť svojmu pôvodnému účelu a tie ktoré sa zachovali majú predovšetkým kultúrne-historickú hodnotu.

Architektúra

Spočiatku boli namazgahy veľmi jednoduché a predstavovali len stenu s mihrábnou nikou, prípadne len samotnú kamennú mihrábnu niku.¹ Stena bola zvyčajne postavená na kamennej platforme.¹ V priebehu 18. a 19. storočia získali zložitejšiu architektonickú štruktúru, predovšetkým z dôvodu, že ich súčasťou sa stali kašny.²

Stavby boli stavané tak, aby mihrábna nika v stene smerovala k Mekke.¹

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 645 – 646.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – Izbrani studii – Tom 1. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov", 2012. ISBN 978-954-322-504-0. S. 25.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref11-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 645 – 646.

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – Izbrani studii – Tom 1. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov", 2012. ISBN 978-954-322-504-0. S. 25.

1

2