Nad Tatrou sa blýska
Text piesne na pomníku Janka Matúšku v Dolnom Kubíne
Hymna	Slovensko
Slová	Janko Matúška, 1844
Hudba	ľudová pieseň Kopala studienku
Prijaté	13. december 1918 1. január 1993
Nad Tatrou sa blýska

Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal po tom, ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Na protest proti tomu odišlo 22 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha. Zapísaná je pod titulom Prešporskí Slováci, budúci Levočania (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané). Táto pôvodná verzia má 6 strof, známa je aj pod názvom Ponad Tatrou blýska.V roku 1851 sa objavila anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.

Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenska.

Hymnická pieseň vznikala na prelome rokov 1843 – 1844, autorstvo Janka Matúšku bolo definitívne potvrdené až v roku 1966 po skúmaní pozostalosti paulinyovskej rodiny. Najstaršie zápisy piesne Nad Tatrou sa blýska sa datujú do rokov 1844 v pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha, resp. 1851, v Domovej pokladnici. Prvé harmonizácie Matúškovej piesne boli vydané vydavateľstvami ešte počas Habsburskej monarchie, resp. Rakúsko-Uhorska, v úprave Jána Levoslava Bellu v roku 1864 a 1895 a v úprave Mikuláša Schneidera-Trnavského v roku 1905.

Skladba Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou československej hymny uznesením Vlády ČSR zo dňa 12. decembra 1918, účinným od 13. decembra 1918. V rámci hymny ČSR tvorila druhú časť hymny iba prvá sloha Matúškovej piesne. Ďalšie uzákonenia hymny v rámci ČSR sa uskutočnili v roku 1920 (uznesenie vlády č. 19300) a v roku 1927 (upresnenie melódie). Slovenská časť čs. štátnej hymny nemala jednotnú harmonizáciu, najčastejšie sa spievala v úprave od Schneidera-Trnavského z roku 1905 alebo z roku 1925. V období rokov 1918 – 1934 bolo vzhľadom na nejednotné spôsoby interpretácie, kde, ako a pri akých príležitostiach hrať a spievať hymnu, vydaných ministerstvami viacero rozhodnutí, výnosov, nariadení a usmernení.

Podnetom na vyjasnenie nejednotnosti spôsobu interpretácie hymien a harmonizáciu bola storočnica vzniku českej hymny Kde domov můj? v roku 1934. V októbri 1934 iniciovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠaNO) ČSR súťaž na harmonizáciu hymny pre zmiešaný zbor, kam sa prihlásilo 230 návrhov. Porota na prvých troch miestach ocenila návrhy od skladateľa Jana Kunca, Emanuela Jaroša a Alexandra Moyzesa. Následne bola víťazná Kuncova harmonizácia v marci 1935 vyhlásená za "oficielní harmonisaci státní hymny československé pro smíšený sbor, které budiž užíváno při všech oficielních slavnostech školních i veřejných".

V septembri 1946 vznikla po druhej svetovej vojne orchestrálna úprava hymny od skladateľov Otakara Jeremiáša a Václava Trojana, bola používaná až do zániku spoločného československého štátu v decembri 1992. V texte sa v rokoch 1918 – 1990 miesto "Zastavme ich bratia" spievalo "Zastavme sa bratia".

V septembri 1992 vznikla pre blížiaci sa vznik samostatnej Slovenskej republiky potreba zabezpečiť oficiálnu úpravu a nahrávku novej štátnej hymny, keďže od 1. januára 1993 mala byť v zmysle prijatej Ústavy skladba Nad Tatrou sa blýska hymnou SR. Pre tieto potreby boli použité prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska.

Iniciátorom vzniku úpravy a nahrávky bol Stanislav Bartovič, hudobný dramaturg STV a notograf, na prelome októbra a novembra 1992. Po rokovaní s Hanušom Domanským, vedúcim redakcie vážnej hudby SRo, sa nahrávanie konalo ako koprodukcia STV a SRo. Bartovič s muzikológmi Oskárom Elschekom a Ladislavom Kačicom hľadali v archívoch a depozitároch notové zápisy slovenskej hymny. Zápis našli začiatkom decembra 1992 v pozostalosti Alexandra Moyzesa, kde objavili skice z rokov 1934 až 1945. Skice bolo potrebné dotvoriť do podoby partitúry, na čo oslovili Moyzesových žiakov. Ivan Hrušovský odmietol pre obavy z krátkosti termínu, veci sa ujal a hymnu skompletizoval skladateľ Ladislav Burlas.⁵ Hymnu po Burlasovej úprave následne nahrala 16. decembra 1992 spoločne Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor so šéfdirigentom Ondrejom Lenárdom v Redute.⁹

Nová nahrávka úpravy hymny bola 17. decembra 1992 prezentovaná na rokovaní Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Hudobné vydavateľstvo Opus medzitým pripravilo inú verziu slovenskej hymny, ktorú rovnako nahrala Slovenská filharmónia v novembri 1992, na základe aranžmánu Václava Trojana z roku 1946, kde sa hudba v druhej strofa iba zopakovala ako v prvej strofe.⁵ Výbor NR SR aj prizvaní odborníci odporučili Národnej rade SR, aby za základ pre štátnu hymnu Slovenskej republiky vzala verziu Alexandra Moyzesa v úprave Ladislava Burlasa.¹⁰ Od 1. januára 1993 bol Burlasov aranžmán využívaný ako oficiálna verzia slovenskej hymny.¹¹

23. októbra 2024 oznámilo Ministerstvo kultúry SR a ministerka kultúry Martina Šimkovičová, že pripravujú nový aranžmán hymny.¹² Na základe štátnej objednávky ho za 46 500 € vytvoril skladateľ Oskar Rózsa, ktorý podľa vlastných slov chcel nahrať novú verziu hymny už od roku 2011.¹³ Hymnu nahrala Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Bratislavský chlapčenský zbor a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu v Redute v dňoch 17. – 18. októbra 2024 (t.j. v čase, kedy ešte informácia o príprave hymny nebola zverejnená), pričom Rózsa sám aj dirigoval.¹⁴ Proces tvorby novej verzie hymny sprevádzali rôzne kontroverzie a výroky Rózsu ako napr. „Ja tu hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí.“¹⁵ Proces obstarávania prebiehal netransparentne a neprebehla súťaž na výber najvhodnejšieho uchádzača pre tvorbu novej verzie hymny. Neprebehla ani žiadna odborná diskusia na pôde umeleckej obce, ktorá je k tak závažnej zmene nutná a v minulosti prebiehala počas tvorby prvotnej hymny. Po uvedení novej verzie hymny 1. januára 2025 zostala verejnosť rozdelená v názoroch na jej kvalitu. Viacerí odborníci a umelecké kapacity vyjadrili rozčarovanie a ich kritika sa opierala o zásadné formálne kompozičné nedostatky.¹⁶

1. Sloha

\:Nad Tatrou sa blýska,

hromy divo bijú.:\

\:Zastavme ich bratia,

veď sa ony stratia,

Slováci ožijú.:\

2. Sloha

\:To Slovensko naše

posiaľ tvrdo spalo.:\

\:Ale blesky hromu

vzbudzujú ho k tomu,

aby sa prebralo.:\

3. Sloha

\:Ešte jedle rastú

na krivánskej strane.:\

\:Kto jak Slovák cíti,

nech sa šable chytí,

a medzi nás stane.:\

4. Sloha

\:Už Slovensko vstáva,

putá si strháva.:\

\:Hej rodina milá

hodina odbila,

žije matka Sláva!:\

Text štátnej hymny je uvedený v Prílohe č. 5 zákona č. 63/1993 Z.z.

• Česko-slovenská hymna
• Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nad Tatrou sa blýska
• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Nad Tatrou sa blýska

Slovenský portál Hudobný portál

• Nad Tatrou sa blýska - spievaná verzia hymny mp3, 1,29 MB
• Originálne texty Archivované 2019-02-13 na Wayback Machine