Mwera (etnikum)

Mwera
Populácia
	cca. 469 000
Krajina s významnou populáciou
Jazyk(y)
	mwera, swahilčina
Náboženstvo
	väčšina sunnitský islam; (menšina kresťanstvo a africké tradičné náboženstvá)

Mwerovia sú etnická a jazyková skupina Bantuov. Pochádzajú z okresov Ruangwa a Nachingwea v regióne Lindi. Usadili sa však aj v severnom regióne Mtwara a východnom regióne Ruvuma v Tanzánii, ako aj pozdĺž rieky Ruvuma medzi Tanzániou a Mozambikom.^[4]

Podľa ústnej tradície sú Mweri bantuský národ, ktorý pochádza z okolia Albertovho jazera na severe Ugandy.^[5] V neskorom stredoveku sa presťahovali na juh a dostali sa až k jazeru Malawi (Nyasa). Tam sa usadili do dvoch komunít: Mwera v blízkosti Nyasy a pobrežna Mwera, ktorá sa usadila medzi jazerom a pobrežím Indického oceánu. Slovo „Mwera“ doslova znamená „obyvatelia vnútrozemia“ (ďaleko od pobrežia). Tých Mwerov, ktorí žijú na pobreží, nazývajú ostatní Mwerovia „Wamwera“. Je známe, že sú to mierumilovní ľudia, ktorých migrácia a rozmiestnenie obyvateľstva boli v minulosti ovplyvnené násilím a konfiškáciami, ktoré im boli spôsobené.^[5]

V roku 2001 sa počet obyvateľov Mwery odhadoval na 469 000.^[1] Hovoria jazykom mwera, nazývaným aj Kimwera, Mwela alebo Chimwera. Ide o bantunský jazyk, ktorý patrí do rodiny jazykov nigersko-konžskej skupiny.^[1] Mwerský jazyk obsahuje hodnoverný čas.

Náboženstvo

Ľudia z kmeňa Mwera mali tradičné náboženstvo, ktoré existovalo až do 19. storočia. S príchodom nemeckej koloniálnej nadvlády v Tanzánii nemeckí kresťanskí misionári zaviedli medzi Mwerov kresťanstvo a získali konvertitov. Po prvej svetovej vojne sa však v Tanzánii začala britská koloniálna vláda, ktorá všetkých nemeckých misionárov vyhnala. Misie Mwerov boli opustené, islamskí misionári vyplnili medzeru najmä v pobrežných oblastiach, získali moslimských konvertitov a zaviedli medzi Mwerov polygýniu.^[3] Väčšina súčasných Mwerov vyznáva sunnitský islam, malé menšiny praktizujú kresťanstvo alebo svoje tradičné náboženstvo.^[2]

Spoločnosť a kultúra

Mwerovia nechovajú dobytok ani domáce zvieratá, pretože ich tradičný región je zamorený muchami Tse-tse. Namiesto toho sa venujú lovu a rybolovu. Žijú v skupinkách oválnych chatrčí z drevených kolov, trávnatej slamy a miestneho blata.^[5] V súčasnej spoločnosti si Mwerovia osvojili samozásobiteľské poľnohospodárstvo.^[5] Čoraz viac Mwerov sa tiež presťahovalo do miest a pracujú ako námezdní robotníci.^[2]

Rozprávanie príbehov a hádanky sú dôležitými aspektmi kultúry Mwerov.^[6] Majú rituály prechodu, ako napríklad Likomanga pre chlapcov a Chikwembo pre dievčatá, ktoré znamenajú ich vstup do dospelosti, po ktorom nasleduje rýchle manželstvo krátko po zasvätení.^[7]

Historicky boli ženy mwerskej kultúry známe používaním disku na pery, pri ktorých sa v dievčenskom veku prepichla horná pera a postupne sa zväčšovala tak, aby sa do nej zmestili rôzne veľkosti pevných diskov. V tomto smere sa podobali na susedný národ Makonde.^[8]

Hudba

Ľudia z kmeňa Mwera, podobne ako Makonde, ktorí žijú v údolí Rovuma, majú historickú hudobnú tradíciu. Pozoruhodný je ich lamelofón so siedmimi kovovými klávesmi, ktorý sa nazýva Luliimba. Toto zariadenie je pozoruhodné, pretože jeho dizajn a konštrukčné prvky sa nápadne podobajú na Saron, ktorý sa nachádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Ázii, čo naznačuje možnú historickú kultúrnu výmenu medzi pobrežnou južnou Afrikou a pobrežnou juhovýchodnou Áziou. Nie je jasné, či táto výmena prebiehala z Afriky do Ázie, alebo naopak.^[9]^[10]

Spôsoby života

Oblasť Mwera je jedným z najredšie osídlených regiónov Tanzánie, kde na kilometer štvorcový pripadá len desať ľudí. Zrážky sú veľmi slabé a rieky, ktoré pretekajú ich domovom, počas obdobia sucha vysychajú, čo núti ľudí, aby boli závislí od vodných nádrží, ktoré im zabezpečujú bežný prísun vody.

„Mwera“ je slovo, ktoré znamená „tí, ktorí žijú na pevnine“ ďaleko od pobrežia. Mwera sú všeobecne známi ako veľmi pokojní ľudia. Žijú v malých oválnych chatrčiach so slamenými strechami z trávy. Stavba domu Mwera je rodinný projekt. Muži narežú tyče na rám domu, ženy nazbierajú trávu na doštičkovanú strechu a mladí chlapci vykopú hlinu, ktorou vyplnia hlinené steny.

Podľa tradície sa niektoré druhy stromov nesmú používať na stavbu domov. Zdá sa, že dôvodom tohto zákazu je presvedčenie, že v takomto dome by mohol strašiť zlý duch. Zjavným prínosom zákazu je ochrana týchto vybraných stromov pred vyhynutím.

Mwera sa živí prevažne poľnohospodárstvom, pestuje kukuricu a arašidy. Kvôli muchám tse-tse nie je možné chovať dobytok. Väčšinu mäsa získavajú z lovu a rybolovu. Kešu orechy sú hlavnou peňažnou plodinou, ale predaj dreveného uhlia je dobrým príjmom aj pre tých, ktorí žijú do 20 km od pobrežných miest.

Mwera je matrilineárna spoločnosť, v ktorej manželstvo vyžaduje, aby sa manžel presťahoval do sídla manželky. Deti dostávajú meno po matkinom bratovi, strýkovi z matkinej strany, ktorý je zodpovedný za dôležité rituály a obrady. Chlapci aj dievčatá prechádzajú tradičnými iniciačnými rituálmi, ktoré formujú ich kultúrnu identitu ako mužov a žien.

Voľný čas je vyplnený pitím čaju a potulovaním sa po obchodoch na trhu v centre dediny. Je to čas návštev, hier, rozprávania príbehov a vybavovania záležitostí.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Mwera: Languages of Tanzania, Chimwera, Cimwela, Cimwera, Kimwera, Mwela
↑ ^a ^b ^c ^d OLSON, James Stuart; MEUR, Charles. The Peoples of Africa: An Ethnohistorical Dictionary. : Greenwood Publishing Group, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-313-27918-8. S. 413–414. (po anglicky)
↑ ^a ^b ILIFFE, John. A modern history of Tanganyika. Cambridge : Cambridge University Press, 1979. Dostupné online. ISBN 0-521-22024-6.
↑ David Lawrence. Tanzania and Its People. : New Africa Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4414-8692-9. S. 113–114.
↑ ^a ^b ^c ^d Tumbo-Masabo, Zubeida; LILJESTRÖM, RITA. Chelewa, chelewa: the dilemma of teenage girls. : Nordic Africa Institute, 1994. Dostupné online. ISBN 978-91-7106-354-0. S. 120–121.
↑ HARRIES, Lyndon. Some riddles of the Mwera people. African Studies, 1947-03, roč. 6, čís. 1, s. 21–34. Dostupné online . ISSN 0002-0184. DOI: 10.1080/00020184708706725. (po anglicky)
↑ Chelewa, chelewa: the dilemma of teenage girls. Uppsala, Sweden : Scandinavian Institute of African Studies, 1994. ISBN 978-91-7106-354-0.
↑ WEULE, Karl. Native Life in East Africa. : Sir Pitman, 1909. Dostupné online.
↑ Uta Reuster-Jahn (2007), The Mwera Lamellophone "Luliimba", African Music, Vol. 8, No. 1 (2007), pages 6-20
↑ Laurence Libin (2014), Luliimba, The Grove Dictionary of Musical Instruments (2 ed.), Oxford University Press, ISBN 978-0199743391

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mwera people na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ethno-1] Mwera: Languages of Tanzania, Chimwera, Cimwela, Cimwera, Kimwera, Mwela

[:0-2] OLSON, James Stuart; MEUR, Charles. The Peoples of Africa: An Ethnohistorical Dictionary. : Greenwood Publishing Group, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-313-27918-8. S. 413–414. (po anglicky)

[:1-3] ILIFFE, John. A modern history of Tanganyika. Cambridge : Cambridge University Press, 1979. Dostupné online. ISBN 0-521-22024-6.

[Lawrence2009p113-4] David Lawrence. Tanzania and Its People. : New Africa Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4414-8692-9. S. 113–114.

[Masabo1994p120-5] Tumbo-Masabo, Zubeida; LILJESTRÖM, RITA. Chelewa, chelewa: the dilemma of teenage girls. : Nordic Africa Institute, 1994. Dostupné online. ISBN 978-91-7106-354-0. S. 120–121.

[6] HARRIES, Lyndon. Some riddles of the Mwera people. African Studies, 1947-03, roč. 6, čís. 1, s. 21–34. Dostupné online . ISSN 0002-0184. DOI: 10.1080/00020184708706725. (po anglicky)

[7] Chelewa, chelewa: the dilemma of teenage girls. Uppsala, Sweden : Scandinavian Institute of African Studies, 1994. ISBN 978-91-7106-354-0.

[weule-8] WEULE, Karl. Native Life in East Africa. : Sir Pitman, 1909. Dostupné online.

[9] Uta Reuster-Jahn (2007), The Mwera Lamellophone "Luliimba", African Music, Vol. 8, No. 1 (2007), pages 6-20

[10] Laurence Libin (2014), Luliimba, The Grove Dictionary of Musical Instruments (2 ed.), Oxford University Press, ISBN 978-0199743391

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]