Merný elektrický odpor ρ alebo rezistivita alebo špecifický elektrický odpor je fyzikálna veličina, vyjadrujúca elektrický odpor vodiča dĺžky 1 m o priereze 1 m².

Merný elektrický odpor je materiálová konštanta, charakterizujúca elektrickú vodivosť látky. Čím väčší je merný elektrický odpor, tým menšia je vodivosť danej látky.

Základná jednotka merného elektrického odporu je (ohm meter štvorcový/meter), po vykrátení a určuje ho vzťah:

${\displaystyle \rho ={\frac {R\cdot S}{l}},}$

kde R je elektrický odpor vodiča , S je obsah kolmého prierezu a l je dĺžka vodiča .

Závislosť merného elektrického odporu na teplote (u bežných kovov a popri izbovej teplote) určuje vzťah:

${\displaystyle \rho =\rho _{0}(1+\alpha \Delta t),\,}$

kde ρ₀ je počiatočný merný odpor, Δt je rozdiel teplôt a α je teplotný súčiniteľ elektrického odporu.

Prevrátená hodnota merného elektrického odporu je merná elektrická vodivosť (konduktivita):

${\displaystyle \sigma ={\frac {1}{\rho }}}$

a obe veličiny môžu mať tenzorový charakter (príkladom je Hallov jav).

Pokiaľ poznáme dĺžku (l), prierez (S) a merný elektrický odpor vodiča z homogénneho materiálu (ρ), jeho odpor vypočítame zo vzťahu:

${\displaystyle R=\rho \cdot {\frac {l}{S}}}$

Kovy dosahujú hodnoty rádovo 10⁻⁸ Ω·m, polovodiče 10⁻⁶ Ω·m a izolanty 10¹⁰–10¹⁶ Ω·m

Hodnoty merného elektrického odporu vybraných materiálov pri teplote 20 °C sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

• Základné elektrotechnické výpočty I, SNTL, Bratislava 1966

• Elektrický vodič
• Elektrický odpor
• Elektrická vodivosť