Malesická skála
prírodná pamiatka
Štát	Česko
Región	Plzenský kraj
Okresy	Plzeň-mesto
Lokalita	Malesice
Nadmorská výška	367 – 376 m n. m.
Súradnice	49°46′56″S 13°18′48″V / 49,78222°S 13,31333°V / 49.78222; 13.31333
Rozloha	0,0329 ha
Vznik	12. júl 1974[1]
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Plzeň-sever
Správa	Krajský úrad Plzeňského kraja
Kód AOPK ČR	611
Malesická skála Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Malesická skála
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Malesická skala je prírodná pamiatka severne od Malesíc v okrese Plzeň-mesto. Nachádza sa v údolí Chotíkovského potoka asi 1,5 kilometra od dediny. Dôvodom ochrany je malá skalná veža v karbónských usadeninách riečneho prúdu, kde rôzna rýchlosť toku zapríčinila odlišné zloženie usadených vrstiev s rozdielnou odolnosťou voči zvetrávaniu. Veža má na vrchole náznak pokrievky.

História

Malesická skála a jej najbližšie okolie pravdepodobne nikdy nebolo poľnohospodársky obhospodarované ani odlesnené. Je možné, že tu v minulosti mohla prebiehať lesná pastva dobytka, ale les na lokalite je ovplyvnený predovšetkým lesníckym hospodárením. Samotná skala bývala a je využívaná horolezcami.^[2]

Chránené územie prvýkrát vyhlásil okresný národný výbor Plzeň-sever 12. júla 1974 v kategórii chránený prírodný výtvor. Druhýkrát bola prírodná pamiatka vyhlásená 6. októbra 2009 Krajským úradom Plzeňského kraja. V Ústrednom zozname ochrany prírody je evidovaná pod číslom 611.^[3]

Prírodné pomery

Chránené územie meria 0,0329 hektára a nachádza sa v nadmorskej výške 367-376 metrov v katastrálnom území Malesice. Okolo prírodnej pamiatky sa rozkladá vyhlásené ochranné pásmo s rozlohou 0,3143 hektára.^[3]

Abiotické podmienky

Geologické podložie tvorí vrchnokarbónske pieskovce a zlepence. V stavbe skalnej veže sa striedajú zlepence a piesčité arkózy týneckého súvrstvia. Jednotlivé vrstvy hornín dosahujú hrúbku až niekoľkých decimetrov a dokladajú zmeny rýchlosti a tým aj unášacie sily vodného toku v karbóne. Teleso porušené systémom puklín presýtili hydroxidy železa (najmä limonit), čím sa sedimentárne horniny spevnili, a stali sa odolnejšími voči zvetrávaniu. Tzv. železivce sa vytvorili na styku vrstiev hornín, ale prenikajú aj naprieč vrstvami.^[4]

V geomorfologickom členení Česka leží lokalita v Plaskej pahorkatine, konkrétne v podcelku Kaznějovská pahorkatina a v okrsku Hornobřízská pahorkatina.^[5] Skála sa nachádza na ľavej strane asymetrického údolia Malesického potoka. Kým výška pravého brehu sa pohybuje okolo troch metrov, ľavý breh dosahuje výšku asi dvadsať metrov. V spodnej časti je svah strmý a v hornej príkro sklonený. Z ohybu svahu vybieha vajcovitá skalná veža s rozmermi 7 × 15 metrov a výškou asi dvadsať metrov.^[6] Polohy železivcov ovplyvňujú rýchlosť zvetrávania, a na povrchu skaly tak vznikajú drobné jamky a hrbolčeky alebo mohutnejšie rímsovité a listovité výčnelky. Farebné odtiene zlepencov sú spôsobené oxidmi a hydroxidmi železa, ktoré sa zrážajú z látok rozpustených presakujúcou vodou. Vo vrcholovej časti sa nachádzajú odolnejšie vrstvy hornín, ktoré vytvárajú náznak pokrievky. Povrch skaly je poškodzovaný turistami a horolezcami, ktorí odlamujú vrstvy železivcov a drobia menej odolné zlepence.^[4]

Jediným pôdnym typom, ktorý sa v okolí skaly vyvinul, je kambizem typická a miestami kambizem rubefikovaná.^[4]

Územie odvodňuje Malešický potok, ktorý je ľavostranným prítokom Mže, a patrí teda k povodiu Berounky. V rámci Quittovej klasifikácie klímy sa prírodná pamiatka nachádza v mierne teplej oblasti MT11i,^[3] pre ktorú sú typické priemerné teploty -3 až -4 ° C v januári a 15-16 ° C v júli. Ročný úhrn zrážok dosahuje 850-1000 milimetrov. V období 1961-1990 bola priemerná teplota 7,1-8° C a normál ročných zrážkových úhrnov sa pohyboval v rozmedzí 501-550 milimetrov.^[7]

Flóra a fauna

Predmetom ochrany je geologická lokalita, na ktorej nebol vykonaný žiadny inventarizačný prieskum druhov fauny ani flóry.^[8] Chránené územie pokrýva dubový bôr čučoriedkový.^[4]

Prístup

Malešická skala je prístupná po žlto značenej turistickej trase z Malešicíc do Chotíkova.^[9]

Referencie

1. ↑ Stránky AOPK ČR . . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ Plán starostlivosti o prírodnú pamiatku Malesická skála na obdobie 2008–2024 . Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, 2009-01-19, . S. 9–10. Ďalej iba Plán starostlivosti. Dostupné online. (po česky)
3. ↑ ^{a b c} PP Malesická skála . Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, . Dostupné online. (po česky)
4. ↑ ^{a b c d} Chráněná území ČR. Ed. Jiří Zahradnický, Peter Mackovčin. Zväzok XI. Plzeňsko a Karlovarsko. Brno : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, 2004. 588 s. Dostupné online. ISBN 80-86064-68-9. Kapitola Malesická skála, s. 353. (po česky)
5. ↑ CENIA. Katastrální mapy, geomorfologická mapa, geologická a půdní mapa ČR. Praha : Národní geoportál INSPIRE. . Dostupné online. (po česky)
6. ↑ Plán starostlivosti, s. 7.
7. ↑ Plán starostlivosti, s. 8.
8. ↑ Plán starostlivosti, s. 13.
9. ↑ Seznam.cz. Turistická mapa . Mapy.cz, . Dostupné online. (po česky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malesická skála na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Zoznam chránených území v okrese Plzeň-mesto

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malesická skála