Majster pápežských liturgických slávení skrátene pápežský ceremoniár^[1] je hlavný ceremoniár Svätej stolice, ktorý zastáva riadiacu funkciu v Úrade pápežských liturgických slávení, člen najbližšej pápežovej družiny.

Najstarším dokladom potvrdzujúcim existenciu funkcie obradníka je list Pia IV. z 10. mája 1563, aj keď existujú dôkazy, že podobný úrad mohol vzniknúť už pred 10. storočím. Posledné nariadenia týkajúce sa tejto funkcie vydal Ján Pavol II. Patria sem predovšetkým konštitúcie: Pastor bonus (o reforme Rímskej kúrie ) a Universi Dominici gregis (uprázdnenie Svätej stolice).

Medzi základné úlohy majstra pápežských liturgických slávení patrí príprava všetkého, čo súvisí s liturgiou, na ktorej sa zúčastňuje pápež alebo legát konajúci v mene pápeža. Táto zodpovednosť sa vzťahuje na všetky úrovne liturgie, od prípravy modlitebných kníh a misálov pre účastníkov, cez prípravu a revíziu liturgie (aby bola v súlade s potrebami, požiadavkami a platnými kánonmi) a končiac asistenciou pápežovi počas liturgie.

Medzi špeciálne úlohy pápežského ceremoniára patrí:

• zodpovednosť za slávenie konzistória
• zodpovednosť za sakristiu Vatikánu a všetky kaplnky, ktoré sa v nej nachádzajú
• asistovať camerlengovi počas oficiálneho oznámenia pápežovej smrti
• riadiť pápežov pohreb
• uzávierka kardinálov na konkláve (tzv. Extra omnes)
• na konkláve osvedčenie a vyhotovenie notárskej zápisnice potvrdzujúcej súhlas zvoleného voliča so službou pápeža a jeho výber mena
• príprava obradu inaugurácie pontifikátu

Majstra pápežských liturgických slávení menuje pápež na obdobie piatich rokov.

• 1970 – 1982: kardinál Virgilio Noè
• 1982 – 1987: biskup John Magee
• 1987 – 2007: arcibiskup Piero Marini
• 2007 – 2021: biskup Guido Marini
• od 11. októbra 2021: arcibiskup Diego Giovanni Ravelli^[2]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mistrz papieskich ceremonii liturgicznych na poľskej Wikipédii.