Liečivo s estrogénovou aktivitou je gynekologikum, ktoré je určenéna hormonálnu substitučnú liečbu u primárneho hypogonadizmu, u žien s nedostatočnou aktivitou ovárií v dôsledku choroby alebo operácie.^[2] Vo fertilnom veku sa liečivá s estrogénovou aktiviou používajú ako kontraceptíva, pretože v hypofýze inhibujú sekréciu gonadotropínov.^[3] V postfertilnom veku sa u žien používajú na zvládanie klimakterického syndrómu, ako profylaxia osteoporózy, prípadne jej liečba.^[3] U mužov sa liečivá s estrogénovou aktivitou používajú na potlačenie rastu karcinómu prostaty, pretože pôsobia v hypofýze, kde bránia sekrécii gonadotropínov, čo v dôsledku vedie na zníženie syntézy a uvoľňovania testosterónu a teda aj odpoveď karcinómu na prorastový stimulus testosterónu.^[2] Liečivá s estrogénovou aktivitou sa u mužov používajú aj pri tranzícii na ženu. V terapii sa využíva z estrogénov hlavne estradiol, menej estriol.^[3] Estrón sa kvôli svojej slabej estrogénovej aktivite využíva najmenej.^[3]

Estradiol sa po perorálnom podaní výrazne metabolizuje v pečeni, hoci sa dobre absorbuje z gastrointestinálneho traktu.^[4] Estradiol je v pečeni metabolizovaný na estriol a estrón,^[2] ktoré sú následne konjugované s kyselinou glukurónovou a sírovou a v tejto podobe sú vylučované žlčou a močom, pričom prebieha ich dekonjugácia mikróbmi v črevách za opätovej resopcie (enterohepatálny obeh).^[2] Biologická dostupnosť mikronizovaného estradiolu je 2 až 5 %.^[4] Plazmatický polčas estradiolu je 30 minút až jedna hodina.^[3] Estradiol je možné podávať transdermálne vo forme náplati, čím sa obchádza efekt prvého priechodu pečeňou.^[3] Estradiol sa aplikuje lokálne aj vo forme masti.^[3]

Ako proliečivá estradiolu označujeme hlavne estery estradiolu s karboxylovými a minerálnymi kyselinami. Esterifikuje sa sekundárna hydroxylová skupina na uhlíku 17 alebo fenolická hydroxylová skupina viazaná na uhlík 3.^[1] V závislosti od lipofility proliečiva sa predlžuje účinok; čím je teda proliečivo lipofilnejšie, tým pomalšie sa uvoľňuje zo svojho depotného ložiska po intramuskulárnej injekcii.

Estradiol valerát je proliečivo estradiolu, ktoré má esterifikovanú sekundárnu hydroxylovú skupinu naviazanú na uhlíku 17. Príslušnou kyselinou je kyselina valerová, čo je päťuhlíkatá monokarboxylová nasýtená kyselina. Účinok estradiol valerátu trvá 21 dní.^[1]

Estradiol valerát sa lepšie vstrebáva z GIT ako samotný estradiol,^[3] kde zároveň dochádza k hydrolýze esterovej funkcie.^[3]

Estradiol benzoát je proliečivo estradiolu, ktoré má esterifikovanú fenolickú hydroxylovú skupinu naviazanú na uhlíku 3. Príslušnou kyselinou je kyselina benzoová, čo je sedemuhlíkatá monokarboxylová aromatická kyselina. Účinok estradiol benzoátu trvá 3,5 dňa.^[1]

Estradiol benzoát sa podáva injekčne do svalu vo forme mikrokryštalickej suspenzie vo vode.^[3] Estradiol sa uvoľňuje z liekovej formy 3 až 7 dní, účinok po injekcii pretrváva jeden až tri týždne.^[3]

Estrón je oxidovaná forma estradiolu, ktorého sekunárna hydroxylová skupina bola zoxidovaná na ketoskupinu.^[1] Estrón je fzyiologickz slabší estrogén. Jeho derivátz a proliečivá však nachádyajú uplatnenie hormonálnej substitučnej terapii.^[4]

Estrón sa vo forme konjugátu s kyselinou sírovou izoloval z moču kobýl od 40. rokov 20. storočia sa využíval sa hormonálnu substitučnú terapiu u žien^[2] ako silný estrogén.^[4]

Estrón sulfát je štrukútrne podobný equilin sulfátu, nemá však dvojitú väzbu medzi C7 a C8 na kruhu B.^[4]

Estriol je metabolit estradiolu, ktorý nesie na uhlíku 16 hzdroxzlovú skupinu v polohe α.^[4] Estriol je slabší estrogén, ktorý sa terapeutickz vzužíva pri hormonálnej substitučnej terapii u žien.^[4]

Etinylestradiol je derivát estradiolu, ktorý v polohe C17α nesie namiesto vodíka etinylovú skupinu.^[4] Ide o vysoko účinný polosyntetický estrogén, ktorý je účinný po perorálnom podaní, pretože nepodlieha v takej miere efektu prvého prechodu pečeňou ako materský estradiol.^[4] Má biologickú dostupnosč 40 až 60 %, čo je v porovnaní s estradiolom 20 až 30krát viac.

Etinylestradiol je metabolizovaný hydroxyláciou a následnou konjugáciou s kyselinou glukurónovou a kyselinou sírovou, pričom v takejto forme je vylučovaný močom. Sulfátový konjugát je vylučovaný žlčou, etinylestradiol sulfát prechádza do hrubého čreva, kde je vplyvom mikroorganizov desulfatový na materský etinylestradiol a znova spätne resorbovaný.^[4] Z toho dôvodu sa u etinylestradiolu pozorujú dve maximá plazmatickej koncentrácie.^[4]

Mestranol je fenolický metyléter etinylestradiolu, ktorý sa v mikrozómoch pečene demetyluje na účinný etinylestradiol.^[3]

Estrogény vyvolávajú edémy kvôli svojmu pôsobeniu na mineralokortikoidné receptory: dochádza ku zadržiavaniu soli a vody.^[2][3] Tento stav sa rieši dietnými opatreniami založenými zníženom prísune chlorideu sodného v potrave alebo aktívne pomocou diuretík.^[3]

Podávanie estrogénov môže spôsobiť krvácanie z rodidiel aj v období po menopauze.^[3]

Estrogény zvyšujú riziko tromboembolickej príhody, v prípade, že sa užívajú ako kontraceptíva, môžu u fajčiacich žien s vysokým krvým tlakom zvýšiť riziko infarktu myokardu.^[3]

Pri užívaní estrogénov sa môže vyskytnúť pocit napätia v prsníkoch, nauzea, hyperpigmentácia, častejšie migrenózne stavy.^[3]

Estrogény ďalej môžu vyvolať cholestázu a tvorbu žlčových kameňov s následnými žlčníkovými záchvatmi. Estrogény podporujú vylučovanie cholesterolu žlčou, kde cholestorov vykryštalizuje na žlčové kamene.^[3]

Dlhodobé podíávanie estrogénjov je spojené s vyšším rizikom rakoviny prsníka, pričom súčasné podávanie progesterónu toto riziko neznižuje.^[3]

Estrogény vyvolávajú hyperkoagulačný stav,^[4] pretože zvyšujú plazmatické koncentrácie zrážacích faktorov II, VII, IX, X a znižujú koncentráciu antitrombínu III.^[3]

Estrogény sa nesmú podávať pokiaľ:

• žena trpí karcinómom prsníka alebo endometria, ktorý je citlivý na estrogén,
• žena trpí krvácaním z rodidiel neznámeho pôvodu,
• žena trpí poškodením pečene,
• pokiaľ sa u ženy ukázala anamnéza tromboembolickej poruchy,
• pokiaľ žena trpí poruchou zrážanliuvosti krvi genetického pôvodu,
• žena intenzívne fajčí.^[3]

1. ↑ ^{a b c d e} LÜLLMANN, Heinz; MOHR, Klaus; HEIN, Lutz. Barevný atlas farmakologie. 5. vyd. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1672-5. (český)
2. ↑ ^{a b c d e f} ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
3. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u} MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.
4. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l} LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)