Lasos z Hermiony

Lasos (starogr. Λάσος; * asi 548 – 545 pred Kr. Hermioné) bol starogrécky lyrický básnik a hudobný teoretik.^[1]

Lasos, rodák z Hermiony (v Argolide), tvoril najmä pod patronátom Hipparcha (brata tyrana Hippia). Skladal kultové hymny, stál pri zrode aténskej dithyrambickej poézie a dithyramb uviedol do hudobných súťaží usporiadaných k pocte boha Dionýza (na Dionýziach).^[1]^[2] Dithyramb (dithyrambos, slovo neznámeho pôvodu) bol druh zborovej lyriky k pocte boha Dionýza (námet nebol vždy nutne spojený s Dionýzom). Dithyramby predvádzal 50-členný zbor bez masiek, ktorý tancoval a spieval v orchéstre divadla (sprevádzal ich hudobník zvyčajne v hre na aulos^[3]).^[4] Prvým víťazom tejto súťaže sa v roku v 509/8 stal istý Hypodikos z Chalkidy.^[2]

Z jeho básní sa zachovali len zlomky, a to báseň Kentauri (Kentauroi) a chválospev na Demetru (možno dithyramby), v ktorých sa vyhýbal používaniu písmena sigma.^[5] Hudobný teoretik Aristoxenos z Tarentu tvrdil, že niektorí hudobníci odmietli sigmu, pretože bola „ťažko vysloviteľná“ alebo „ostro znejúca (σκληρόστομον)“ „a nevhodná pre aulos“.^[3] Tu je začiatok asigmatického chválospevu na Demetru:

Δάματρα μέλπω Κόραν
τε Κλυμένοι' ἄλοχον
μελιβόαν ὕμνον ἀναγνέων Αἰολίδ'
ἂμ βαρύβρομον ἁρμονίαν

preklad:Spievam Demetre a Kore,
neveste Klymena (epiteton Háda)
dvíhajúc sladko znejúci hymnus
v hlboko burácajúcom aiolskom ladení. ^[5]^[6]

Lasos bol podľa tradície Pindarovým učiteľom (Pindaros tiež tvoril asigmatickú poéziu a jeho časomerné verše sa podobajú^[7]^[2]), autorom prvej knihy o hudbe (zachovanej len vo fragmentoch) a tiež autorom viet zvaných Lasismata (Λασίσματα).^[8]^[9] Lasismata boli typom hádaniek („vtipných hádaniek“ γρίφοι – grifoi ^[10]), ktoré v poézii už dlho existovali v trochu inej podobe, ale ktoré sa v piatom a štvrtom storočí pred Kr. oddelili od tohto prostredia a sofisti ich povýšili na formu umenia (tiež eristického umenia^[11]). Takto možno Lasa nazvať ako predchodcu sofistov (medzi ktorých patril napr. Protagoras alebo Prodikos).^[12]^[13] Podľa Diogena Laertia ho niektorí považovali za jedného z mudrcov staroveku.^[14]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 292.
↑ ^a ^b ^c Egert Pöhlmann. Ancient Music in Antiquity and Beyond. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1066-810-0. S. 19.
↑ ^a ^b Anna A. Lamari, Franco Montanari, Anna Novokhatko. Fragmentation in Ancient Greek Drama. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1062-169-3. S. 77.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 272.
↑ ^a ^b David A. Campbell. The Golden Lyre. London : Duckworth, 1983. ISBN 978-07-1561-563-8. S. 199.
↑ Antonio Guzmán, Javier Martínez. Animo Decipiendi?. Groningen : Barkhuis, 2019. ISBN 978-94-9244-484-4. S. 102.
↑ Eric Csapo, Margaret C. Miller. The Origins of Theater in Ancient Greece and Beyond. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-05-2183-682-1. S. 184.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Laso
↑ Hypomnemata. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 1991. ISBN 978-35-2525-195-9. S. 39.
↑ Robert W. Wallace. Reconstructing Damon. Oxford : OUP Oxford, 2015. ISBN 978-01-9150-889-9. S. 14.
↑ G. Aurelio Privitera. Laso di Ermione nella cultura ateniese e nella tradizione storiografica. Roma : Edizioni dell'Ateneo, 1965. S. 59.
↑ Felix Jacoby, Jan Bollansée, Guido Schepens. Reconstructing Damon. Leiden : BRILL, 1998. ISBN 978-90-0411-303-9. S. 172.
↑ Richard Seaford. Tragedy, Ritual and Money in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2018. ISBN 978-11-0717-171-8. S. 160.
↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 200. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 198.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:292-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 292.

[:19-2] Egert Pöhlmann. Ancient Music in Antiquity and Beyond. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1066-810-0. S. 19.

[:77-3] Anna A. Lamari, Franco Montanari, Anna Novokhatko. Fragmentation in Ancient Greek Drama. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1062-169-3. S. 77.

[:272-4] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 272.

[:199-5] David A. Campbell. The Golden Lyre. London : Duckworth, 1983. ISBN 978-07-1561-563-8. S. 199.

[:102-6] Antonio Guzmán, Javier Martínez. Animo Decipiendi?. Groningen : Barkhuis, 2019. ISBN 978-94-9244-484-4. S. 102.

[:184-7] Eric Csapo, Margaret C. Miller. The Origins of Theater in Ancient Greece and Beyond. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-05-2183-682-1. S. 184.

[:1-8] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Laso

[:39-9] Hypomnemata. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 1991. ISBN 978-35-2525-195-9. S. 39.

[:14-10] Robert W. Wallace. Reconstructing Damon. Oxford : OUP Oxford, 2015. ISBN 978-01-9150-889-9. S. 14.

[:59-11] G. Aurelio Privitera. Laso di Ermione nella cultura ateniese e nella tradizione storiografica. Roma : Edizioni dell'Ateneo, 1965. S. 59.

[:172-12] Felix Jacoby, Jan Bollansée, Guido Schepens. Reconstructing Damon. Leiden : BRILL, 1998. ISBN 978-90-0411-303-9. S. 172.

[:160-13] Richard Seaford. Tragedy, Ritual and Money in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2018. ISBN 978-11-0717-171-8. S. 160.

[:52-14] Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 200. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 198.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]