Lívia Vašáková
slovenská ekonomická analytička
Lívia Vašáková v roku 2021
Podpredsedníčka vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov
V úrade 15. mája 2023 – 25. októbra 2023
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Ľudovít Ódor
Biografické údaje
Rodné meno	Lívia Zemanovičová
Narodenie	1977 (47 alebo 48 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
	Lívia Vašáková (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Ing. Lívia Vašáková, PhD. (rod. Zemanovičová; * 1977, Bratislava)^[1][2] je slovenská ekonómka a manažérka.^[3] V súčasnosti zastáva pozíciu generálnej riaditeľky sekciu plánu obnovy na Úrade vlády SR. Pripravila slovenský Plán obnovy a zaviedla efektívny systém jeho implementácie, ktorý Slovensku priniesol už vyše tretinu alokácie a zaradil ho medzi najrýchlejšie krajiny EÚ. Od 15. mája 2023 zastávala post podpredsedníčky vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, kde zefektívnila využívanie eurofondov aj prostredníctvom eurovlád a navrhla zlepšenie systému ich využívania. Predtým viedla sekciu ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a pracovala na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli.

Lívia Vašáková má slovenskú aj francúzsku maturitu z bratislavského Gymnázia na Metodovej ulici,^[3] v rokoch 1997 – 2002 absolvovala Fakultu podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Študijné programy absolvovala na Univerzite Johannesa Keplera v Linzi, Univerzite Ludwiga-Maximiliana v Mníchove, Univerzite v Aix-en-Provence vo Francúzsku a na univerzite v Ľubľane v Slovinsku.^[4] Má diplom z postgraduálneho štúdia na Europa-Kolleg v Hamburgu^[4] a v roku 2018 absolvovala doktorandské štúdium manažmentu na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.^[2]

V rokoch 2000 – 2004 pôsobila v organizácii INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, kde sa venovala projektom v oblasti zlepšenie správy a riadenia spoločností (Corporate Governance).^[3]

V rokoch 2003 – 2004 pôsobila vo Výbore regiónov EÚ,^[3] následne v rokoch 2005 – 2013 pracovala ako ekonomická analytička na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre energetiku, kde sa zameriavala na energetické modelovanie a ekonomické hodnotenie dosahov energetickej legislatívy najmä v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.^[3][5]

Od februára 2013 do roku 2020 pracovala na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, kde sa venovala komunikácii európskych ekonomických a sociálnych politík a viedla tím ekonomických analýz.^[1][5]

Od roku 2020 je generálnou riaditeľkou sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR. Pripravila slovenský plán obnovy a zaviedla systém jeho implementácie. Sekcia zároveň plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA), ktorá koordinuje realizáciu plánu obnovy na národnej úrovni a komunikuje s Európskou úniou pri žiadostiach o platby.^[5]

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ. Slovensko predložilo svoj Plán obnovy a odolnosti v apríli 2021 ako 5. krajina Európskej únie. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho označila za ambiciózny a kvalitný: „Pretože rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita a v tomto pláne je veľa kvality,“ zhodnotila von der Leyen.^[6]

Slovensko sa radí k európskym lídrom v oblasti implementácie plánu obnovy a patrí do skupiny krajín, ktoré medzi prvými poslali 3 žiadosti o platbu z Plánu obnovy.^[7]

Od 15. mája 2023 zastávala post podpredsedníčky vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.^[5]

Za jej pôsobenia v úradníckej vláde si Slovensko podalo 3. žiadosť o platbu v hodnote 815 mil. eur ako piata krajina v rámci Európskej únie a pripravilo podanie 4. žiadosti.^[8] Slovensko si tak udržiava pozíciu európskeho lídra v implementácii plánu obnovy a odolnosti. Zavedenie pravidelných „eurovlád“ pod jej vedením prinieslo dôslednejší monitoring a projektový manažment pri využívaní eurofondov a úradníckej vláde sa podarilo znížiť riziko prepadu eurofondov o 700 mil. eur.^[9] Kancelária podpredsedníčky vlády pod jej vedením sa tiež venovala analýze čerpania eurofondov na Slovensku. Hlavné dôvody slabého využívania eurofondov na Slovensku zanalyzovala v publikácii s názvom Dobehnúť zameškané: 15 rokov (ne)využitých eurofondov? a v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie navrhla odporúčania na ich zlepšenie.^[10]

• MARCINČIN, Anton; ZEMANOVIČOVÁ, Lívia. Slovensko: zlepšenie správy spoločnosti. 1. vyd. Bratislava : INEKO, 2001. 62 s. ISBN 80-89026-04-4.
• ZEMANOVIČOVÁ, Lívia; KUBÁNOVÁ, Martina. Corporate Governance Risk in the Slovak Republic . Bratislava: INEKO, 2002. Dostupné online. Archivované 2005-05-13 z originálu. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lívia Vašáková

• Spravodajstvo týkajúce sa Lívie Vašákovej na portáli agentúry SITA
• Vašáková: Plán obnovy budeme škrtať, inak by sme doplácali miliardu – rozhovor na portáli Euractiv (2023)
• Ženy, ktoré sa presadia (píše Miroslav Beblavý) – komentár na portáli SME.sk (2023)
• Na umiestnenie eurofondov je nevyhnutná spolupráca so samosprávami, vyhlásila Lívia Vašáková – článok na portáli Aktuality.sk (2023)
• Dobehnúť zameškané: 15 rokov (ne)využitých eurofondov? – strategická analýza Úradu vlády (2023)