Kratón^[1] alebo kratogén^[1] je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“^[2].

Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka^[3]. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.^[4]

Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy^[5]. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglosaskej terminológii) termín platforma.^[2]

V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba zlomy (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.^[1][6]

1. ↑ ^{a b c} kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 304.
2. ↑ ^{a b} PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie . Brno: Česká geologická služba, . Dostupné online.
3. ↑ Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
4. ↑ Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
5. ↑ Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
6. ↑ Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kratón (geológia)

• The Dynamic Earth @ National Museum of Natural History Archivované 2015-12-24 na Wayback Machine

Portál vied o Zemi