Kratón alebo kratogén je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“.

Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.

Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglosaskej terminológii) termín platforma.

V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba zlomy (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.

1. ↑ ^{a b c} kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 304.
2. ↑ ^{a b} PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie . Brno: Česká geologická služba, . Dostupné online.
3. ↑ Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
4. ↑ Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
5. ↑ Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
6. ↑ Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kratón (geológia)

• The Dynamic Earth @ National Museum of Natural History Archivované 2015-12-24 na Wayback Machine

Portál vied o Zemi