Kolégium (po latinsky collegium, po francúzsky collège, po anglicky college, po česky kolej) bol domov (internát), v ktorom bývali študenti aj ich profesori, a ktorý bol zakladaný pri stredovekých univerzitách. Na konci stredoveku sa do kolégií často presunulo aj konanie prednášok z univerzity a niektoré kolégiá boli založené aj nezávisle od univerzít.

Predchodcovia kolégií sa do 13. storočia označovali ako domus (alebo hospicium alebo aula) (pauperum) scolarium a v Anglicku aj ako hall. Náznaky kolégií sa objavili už koncom 12. stor. v Paríži, ale prvé pravé kolégiá vznikli až v 2. pol. 13. stor. vo Francúzsku a Anglicku, z ktorých významné boli napr. Collège de Sorbonne (založený 1257 Robertom de Sorbon) či University College v Oxforde (založený cca. 1280). Organizované boli jednak podľa vzoru dovtedajších „hospicia“, v ktorých profesor (učiteľ) súkromne ubytovával niekoľko študentov za poplatok, a jednak podľa vzoru konventov žobravých rádov zakladaných od začiatku 13. storočia v univerzitných mestách pre členov týchto rádov. Študenti v kolégiách dostávali stravu a ubytovanie a týždenný príspevok. Okrem študentov a profesorov (učiteľov) v nich bývali najmä sluhovia a kapláni (zodpovední za omše atď.). Kolégiá boli autonómnymi korporáciami a mali svoje stanovy a privilégiá. Zahŕňali pozemok, priestory na spanie, kaplnku a knižnicu. Niektoré boli vyhradené pre študentov z určitých mníšskych rádov či opátstiev, väčšina však bola určená svetským študentom. V 13. stor. vzniklo 19 kolégií v Paríži, 6 v Oxforde a 1 v Cambridge; v 14. stor. vzniklo 37 kolégií v Paríži, 5 v Oxforde, 7 v Cambridgei, 15 v južnom Francúzsku, 11 v Itálii, 2 v Španielsku a niekoľko v Rímsko-nemeckej ríši; v 15. stor. ich vzniklo 36 vo Francúzsku, 9 v Anglicku, 3 v Škótsku, 6 na Pyrenejskom polostrove, 8 v Itálii, 27 v Rímsko-nemeckej ríši a 3 v Poľsku. Parížske kolégiá boli skôr malé a neboli veľmi nezávislé (podliehali buď biskupovi alebo univerzite), zatiaľ čo anglické kolégiá boli dosť veľké a mali značný stupeň samosprávy a demokratického rozhodovania. Najväčšie kolégiá založené v 14. stor. boli Collège de Navarre a New College v Oxforde (1379), oboje pre 70 študentov. Kolégiá zakladané v 14. storočí v Prahe a inde v Rímskonemeckej ríši boli často špeciálne kolégiá určené len pre magistrov (teda učiteľov). Zakladateľmi kolégií v 14. storočí boli cirkevní hodnostári alebo bývalí „regentes“ alebo vysokí úradníci kniežaťa alebo (zriedkavo) kráľ. V 14. stor. už kolégiá boli fakticky miestami na výchovu elít, t. j. budúcich úradníkov či cirkevných hodnostárov.

Zatiaľ čo spočiatku sa na kolégiách realizovali iba repetície a cvičenia (t.j. tzv. seniores, resp. po anglicky tutors, takto učili mladších študentov), v 15. storočí sa na kolégiá už často presunuli normálne prednášky z fakúlt (t.j. z univerzity) a na fakultách sa už robili len skúšky; kolégiá teda nadobudli veľký intelektuálny význam. V 15. storočí sa zmenilo aj zloženie poslucháčov – k dovtedajším štipendistom (bursarii) pribudli aj platiaci „hostia“ (hospites), čiže rôzni boháči a šľachtici, a pribudli aj chudobní študenti, ktorí boli často ubytovaní v osobitnej časti budovy a museli poskytovať aj rôzne služby. Napriek veľkému významu, ktorý kolégiá postupne nadobudli, v 15. storočí na kolégiách bývalo len zhruba 10-20 % všetkých učiteľov a študentov. To ale nič nemenilo na tom, že koncentrovali elitu národa a v niektorých odboroch (najmä v teológii) kontrolovali väčšinu výučby.

Treba dodať, že aj na konci stredoveku naďalej existovali aj kolégiá, v ktorých sa nekonali prednášky (v angličtine nazývané halls). Okrem toho už v 14. stor. vznikali aj neuniverzitné kolégiá, napr. rôzne „studia“ založené pápežom Urbanom V. v Languedocu alebo kolégiá vo Winchestri (1382) a Etone (1440).

• VERGER, J. Collegium – Universitäten (allgemein). In: Lexikon des Mittelalters. Studienausg. Zväzok III Codex Wintoniensis bis Erziehungs- und Bildungswesen. Stuttgart; Weimar : Verlag J. B. Metzler, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 39-42.