Koenzým Q10
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C59H90O4
Systematický názov	2--5,6-dimetoxy-3-metylcyklohexa-2,5-dién-1,4-dión
Vzhľad	žltá alebo oranžová pevná látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	863,365 g/mol
Teplota topenia	48–52 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS	303-98-0
PubChem	5281915
ChemSpider	4445197
SMILES	O=C1/C(=C(\C(=O)C(\OC)=C1\OC)C)C\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)CC\C=C(/C)C
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Koenzým Q (CoQ) je rodina koenzýmov, ktoré sú prítomné v živočíchoch a mnohých baktériách kmeňu Pseudomonadota, na základe čoho sa označuje i ako ubichinón (z anglického ubiquitous, všadeprítomný). U ľudí sa najčastejšie nachádza v podobe koenzýmu Q₁₀, ktorý sa označuje i ako CoQ₁₀ alebo ubichinón-10.

Koenzým Q₁₀ je 1,4-benzochinón, kde Q označuje chinónovú skupinu a 10 označuje počet izoprenylových podjednotiek (vo vzorci zátvorkách) na konci. U prírodných ubichinónov je prítomných šesť až desať podjednotiek.

Táto rodina látok, ktoré sú rozpustné v tukoch, pripomínajúca vitamíny, sa nachádza u všetkých dýchajúcich eukaryotických buniek, hlavne v mitochondriách. Je súčasťou elektrónového transportného reťazca a účastní sa aeróbneho bunkového dýchania, ktorým sa vytvára energia v podobe ATP. Týmto spôsobom vzniká 95 % energie v ľudskom tele. Orgány, ktoré majú najvyššiu spotrebu energie – ako srdce, pečeň a obličky – majú najvyšší obsah CoQ₁₀.

Koenzým Q existuje v troch redoxných stavoch: úplne oxidovaný (ubichinón), semichinón (ubisemichinón) a úplne redukovaný (ubichinol). Táto molekula je schopná fungovať ako prenášač dvoch elektrónov (kedy sa mení z ubichinónu na ubichinol alebo naopak) i prenášač jedného elektrónu (kedy sa mení zo semichinónu na jednu z ostatných dvoch foriem), čo je kľúčové pre jeho úlohu v elektrónovom transportnom reťazci kvôli železo-sírnym klastrom, ktoré sú schopné prijať len jeden elektrón, a jeho úlohe ako vychytávača voľných radikálov.

Rôzne molekuly koenzýmu Q možno rozoznať podľa počtu izoprenylových jednotiek v bočnom reťazci. Najbežnejších koenzýmom Q v ľudských mitochondriách je koenzým Q₁₀ (CoQ₁₀). Q označuje chinón (anglicky quinone) a číslo 10 označuje počet izoprenylových jednotiek. Molekula zobrazená nižšie obsahuje tri izoprenylové jednotky, takže by sa dala označiť ako Q₃.

Vďaka prítomnosti dlhého nepolárneho reťazca z izoprenylových jednotiek je koenzým Q₁₀ úplne nepolárny. Vďaka tomu je schopný difundovať v mitochondriálnej membráne.

Keď je koenzým Q čistý, je to oranžový lipofilný prášok bez príchute či vône.^:230

Koenzým Q₁₀ je schopný prijaťa až dva atómy vodíka (dva protóny a dva elektróny) a tak sa redukovať na ubichinol. Pri tomto procese dochádza k premeno p-chinónového jadra na p-difenolové jadro:

Tento proces je postupný a koenzým Q₁₀ je schopný prijať len po jednom atóme vodíka (jeden protón a jeden elektrón), čím z neho vzniká semichinón. Semichinón je potom schopný prijať druhý atóm vodíka, čím vzniká spomínaný ubichinol.

Koenzým Q₁₀ je vďaka svojmu nepolárnemu bočnému reťazcu rozpustný v tukoch, čo napomáha jeho funkcii ako elektrónového prenášača v mitochondriálnej membráne. Je vysoko mobilný a prenáša elektróny medzi flavoproteínmi a cytochrómami. Schopnosť ubichinónu prijímať a odovzdávať elektróny vysvetľuje jeho použitie v biochemických pochodoch.

Koenzým Q₁₀, ako naznačuje jeho názov, vystupuje ako koenzým niekoľkých enzýmov. Konkrétne je schopný prijať elektróny od dvoch enzýmov v dýchacom reťazci: komplexu I (NADH ubichinón oxidoreduktáze) a komplexu II (sukcinátdehydrogenáze). Elektróny potom ďalej predáva komplexu III (ubichinón-cytochróm c reduktáze). Je to teda jedna z nutných súčastí tohto reťazca, vďaka ktorému vzniká energia v podobe ATP.

Komplex I katalyzuje oxidáciu NADH ubichinónom:

NADH + H⁺ + UQ → NAD⁺ + UQH₂

Komplex II potom katalyzuje oxidáciu FADH₂:

FADH₂ + UQ → FAD + UQH₂

Obe tieto reakcie umožňujú využitie redukovaných NADH a FADH₂ na tvorbu energie. Redukcia FADH₂ neuvoľňuje dostatočné množstvo energie na syntézu ATP, umožňuje len prísun elektrónov do dýchacieho reťazca.

Následne sa ubichinón znovu oxiduje v komplexe IV (cytochróm c oxidáze) tým, že predá elektróny na cytochróm b a protón do medzimembránového priestoru mitochondrie:

UQH₂ + 2 cytochróm b (red.) → UQ + 2 cytochróm b (ox.) + 2 H⁺_mm

Tento komplex postupne prenáša elektróny medzi niekoľkými centrami, až nakoniec dochádza k redukcii cytochrómu c. Ten následne redukuje komplex IV (cytochróm c oxidázu), ktorá redukuje molekulárny kyslík na vodu (aeróbne dýchanie). V prípade anaeróbneho dýchania sa elektróny prenášajú na iné substráty (napríklad síran).

Počas reakcií komplexu III dochádza k prenosu protónov z jednej strany mitochondriálnej membrány na druhú. Komplex III totiž obsahuje dve rôzne väzbové miesta pre koenzým Q, čím umožňuje plniť dve rôzne úlohy: odovdzať dva protóny a dva elektróny na jednom mieste a prijať jeden elektrón na druhom mieste. Tieto reakcie sú spojené s presunom elektrónov z a na ubichinón a označujú sa ako Q cyklus. Syntéza ATP prebieha na základe protónového gradientu na mitochondriálnej membráne, čo zvýrazňuje dôležitosť koenzýmu Q₁₀.

Okrem týchto enzýmov je ubichinón koenzýmom i pre ETF-ubichinónoxidoreduktázu, ktorá sa účastní beta-oxidácie mastných kyselín.¹¹ Tento enzým oxiduje mastné kyseliny a dopĺňa oxidovaný ubichinón v mitochondriálnej membráne.

Dihydroorotátdehydrogenáza, ktorá katalyzuje premenu dihydroorotátu na orotát v syntéze pyrimidínových nukleotidov, využíva flavínmononukleotid (FMN), ktorý sa v procese redukuje. Jeho spätná oxidácia je možná práve vďaka koenzýmu Q_{10 v} mitochondriálnej membráne.¹¹

Bližšie informácie v hlavnom článku: Reakcie svetelnej fázy fotosyntézy

Ubichinón sa účastní podobnej úlohy aj u fotosyntetických pochodov purpurových baktérií, kde plní obdobnú úlohu ako v dýchacom reťazci.¹¹

Biosyntéza prebieha vo väčšine ľudských tkanív. Skladá sa z troch hlavných krokov:

1. tvorba benzochinónovej štruktúry (z fenylalanínu alebo tyrozínu prostredníctvom 4-hydroxybenzoátu)
2. tvorba izoprenylových jednotiek (z acetylkoenzýmu A)
3. spojenie alebo kondenzácia vyššie zmienených štruktúr

Prvé dve reakcie prebiehajú v mitochondriách, endoplazmatickom retikule a peroxizómoch, čo naznačuje prítomnosť niekoľko miest syntézy v živočíšnych bunkách.¹²

Dôležitým enzýmom v biosyntéze CoQ je HMG-CoA reduktáza, ktorá je zvyčajným cieľom pri liečbe srdcovocievnych komplikácií. Statíny sú lieky, ktoré zničujú hladinu cholesterolu pomocou inhibície HMG-CoA reduktázy. Jedným z vedľajších účinkov statínov je znížená produkcia CoQ₁₀, čo môže súvisieť so vznikom myopatie a rabdomyolýzy. Úloha, ktorú statíny hrajú pri nedostatoku CoQ, je však kontroverzná. Statíny síce znižujú hladinu CoQ v krvi, ale efekt statínov na hladinu CoQ v svaloch nie je známy. Doplňanie CoQ v strave nezmierňuje vedľajšie účinky statínov.¹³¹⁴

Organizmy rôzne od šloveka používajú iné zdroje látok, z ktorých vzniká benzochinónová štruktúra a izoprenylové podjednotky. Napríklad u E. coli vzniká benzochinón z chorizmátu a izoprenylové jednotky nepochádzajú z mevalonátu. U kvasiniek S. cerevisiae vzniká benzochinón buď z chorizmátu, alebo z tyrozínu a izoprenylové jednotky pochádzajú z mevalonátu. U väčšiny organizmov vzniká benzochinón zo 4-hydroxybenzoátu, ale využívajú rôzne dráhy, ktoré vedú ku konečnej benzochinónovej štruktúre.¹⁵

Medzi gény, ktoré sa účastnia biosyntéza CoQ, patria PDSS1, PDSS2, COQ2 a ADCK3 (COQ8, CABC1).¹⁶

Koenzým Q₁₀ je kryštalický prášok nerozpustný vo vode. Proces absorpcie je rovnaký, ako u lipidov; mechanizmus príjmu vyzerá byť podobný, ako u vitamínu E, čo je ďalšia žiivna rozpustná v tukoch. U ľudí tento proces spočíva vo vylučovaní pankreatických enzýmov a žlče do tenkého čreva, čo vedie k emulzifikácii a tvorbe miciel, ktoré sú nutné pre absorpciu lipofilných látok.¹⁷ Príjem potravy (a prítomnosť lipidov) stimuluje vylučovanie žlčových kyselín a veľmi napomáha absorpcii konezýmu Q₁₀. Exogénny CoQ₁₀ sa absorbuje v tenkom čreve a najlepšie sa absorbuje pri konzumácii potravy. Hladina CoQ₁₀ v krvnom sére je vyššia pri príjme potravy než počas hladovania.¹⁸¹⁹

Znalosti metabolizmu koenzýmu Q₁₀ u zvierat a ľudí sú obmedzené.²⁰ Štúdia, ktorá využívala CoQ₁₀ značený ¹⁴C u potkanov, ukázala väčšinu rádioaktivity v pečeni po dvoch hodinách od orálneho podania CoQ₁₀, keď bola pozorovaná maximálna koncentrácia v plazme, i keď u potkanov je dominantnou formou konezýmu Q CoQ₉ (s deviatimi izoprenylovými jednotkami).²¹ Podľa všetkého sa CoQ₁₀ metabolizuje vo všetkých tkanivách, zatiaľ čo hlavnou vylučovacou cestou je cez žlč a výkaly. Po tom, čo sa prestal koenzým Q₁₀ podávať, jeho hladina v krvi sa vrátila do pôvodného stavu po niekoľkých dňoch, bez ohľadu na zloženie podávanej zmesi.²²

Existujú dva hlavné spôsoby, ktorými u ľudí dochádza k nedostatku CoQ₁₀: nedostatočná biosyntéza a zvýšená spotreba v tele. Hlavným zdrojom CoQ₁₀ je práve biosyntéza. Na biosyntézu je nutných aspoň 12 génov a mutácia v ktoromkoľvek z nich môže spôsobiť nedostatok CoQ. Koncentráciu CoQ₁₀ môžu ovplyvniť aj iné genetické poruchy (napríklad mutácie mitochondriálnej DNA, ETFDH, APTX, FXN a BRAF, teda génov, ktoré nie sú priamo spojené s biosyntézou CoQ₁₀). Niektoré z nich, napríklad mutácie v géne COQ6, môžu viesť k vážnym poruchám, napríklad steroid-rezistentnému nefrotickému syndrómu.

Pri veľmi vysokom príjme koenzýmu Q boli opísané niektoré nežiaduce účinky, predovšetkým tie spojené s tráviacim traktom. Príjem koenzýmu Q až do 1 200 mg/deň je podľa všetkého bezpečný.²³

Aj keď je možné merať hladinu CoQ₁₀ v krvnej plazme, tieto merania odrážajú skôr príjem z potravy než stav v tkanivách. Aktuálne väčšina klinických centier meria hladinu CoQ₁₀ v kultúrach kožných fibroblastov, biopsiách svalov a mononukleárnych krvných bunkách.¹³ Kultúry fibroblastov možno použiť na hodnotneie miery biosyntézy endogénneho CoQ₁₀ vďaka meraniu príjmu ¹⁴C-značeného p-hydroxybenzoátu.²⁴

Statíny síce môžu znižovať hladinu CoQ₁₀ v krvi, nie je však jasné, či znižujú i hladinu CoQ₁₀ v svaloch.¹⁴ Dôkazy nepotvrdzujú, že by dopĺňanie CoQ₁₀ v strave pomáhalo proti vedľajším účinkom statínov.¹⁴ Podľa novšej meta-analýzy z Číny, ktorá je jednzým z najväčších producentov tohto doplnku na svete, však CoQ₁₀ dokáže zlepšiť svalové symptómy spojené so statínmi, takže týmto spôsobom možno pomôcť pri myopatii indukovanej statínmi.²⁵

CoQ₁₀ nie schválený americkou FDA na liečbu žiadneho zdravotného problému.²⁶²⁷ Predáva sa však ako doplnok stravy pod názvami UbiQ 300 a UbiQ 100, nie je regulovaný podobne ako liečivá a niekedy sa používa ako prísada do kozmetiky.²⁸²⁹ Manufaktúra CoQ₁₀ nie je regulovaná a rôzne šarže sa môžu výrazne líšiť:²⁶ laboratórna analýza od ConsumerLab.com z roku 2004, ktorá analyzovala doplnky CoQ₁₀ predávané v USA, zistila, niektoré produkty neobsahovali uvedené množstvo CoQ₁₀. Množstvo CoQ₁₀ sa pohybovalo od žiadneho merateľného množstva, cez 75 % uvedeného množstva až po 75 % nadbytok.³⁰³¹

Všeobecne je príjem CoQ₁₀ dobre tolerovaný, medzi bežné vedľajšie účinky patria problémy súvisiace s tráviacim traktom (nevoľnosť, vracanie, zníženie chuti do jedla a bolesti brucha), vyrážky a bolesti hlavy.³²

Aj keď nie je stanovená ideálna denná dávka CoQ₁₀, typická denná dávka je okolo 100 až 200 miligramov. Rôzne výrobky majú rozličné množstvo CoQ₁₀ a iných ingrediencií.

Review od Cochrane Library z roku 2014 nenašla dostatočné dôkazy na to, aby mohla urobiť záver ohľadne použitia CoQ₁₀ na prevenciu chorôb srdca.³³ Ďalšia review z roku 2016 usúdila, že CoQ₁₀ nemá žiadny efekt na krvný tlak.³⁴ Review z roku 2021 potom uvádza, že neboli nájdené presvedčivé dôkazy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili možnosť použitia CoQ₁₀ na liečbu zlyhania srdca.³⁵

Meta-analýza z roku 2017 uvádza, že 30 až 100 mg CoQ₁₀ na deň znižuje mortalitu ľudí so zlyhaním srdca o 31 %. Takisto sa zvyýšila kapacita na cvičenie. Neboli zistené žiadne zmeny pri teste ejekčnej frakcie ľavej komory a v klasifikácii New York Heart Association(NYHA).³⁶

Meta-analýza z roku 2023 porovnávala ubichinón a ubichinol u starších ľudí. Výsledky ukázali priaznivé pôsobenie ubichinónu na kardiovaskulárnu sústavu. Tento efekt nebol potvrdený u ubichinolu.³⁷

Podľa odporúčaní Canadian Headache Society sa odporúča 300 mg CoQ₁₀ denne na preventívnu liečbu migrén, avšak toto odporúčanie je postavené na málo kvalitných dôkazoch.³⁸

Aj keď sa koenzým Q₁₀ používal na liečbu údajných vedľajších účinkov statínov spojených so svalmi, meta-analýza z roku 2015, ktorá spracovávala randomizované kontrolované skúšky, ukázala, že koenzým Q₁₀ nemá žiadny efekt na statínovú myopatiu.³⁹ Meta-analýza z roku 2018 našla predbežné dôkazy, že orálne podanie koenzýmu Q₁₀ zmierňuje svalové symptómy spôsobené statínmi, vrátane bolesti svalov, svalovú slabosť, kŕče a únavu svalov.²⁵

V roku 2014 neexistovali žiadne veľké klinické skúšky, ktoré by hodnotili použitie koenzýmu Q₁₀ na liečbu rakoviny.²⁶ National Cancer Institute v USA, ktorý kontroloval menšie štúdie, sa vyjadril nasledovne: „spôsob, ktorým boli štúdie vedené, a množstvo informácií, ktoré uvádzajú, neumožňujú určiť, či je výsledok spôsobený CoQ₁₀ alebo niečim iným“.²⁶ American Cancer Society uvádza, že „CoQ₁₀ môže znížiť účinnosť chemoterapie a rádioterapie, takže väčšina onkológov sa mu odporúča vyhnúť počas liečby“.⁴⁰

Review z roku 1995 nenašla žiadne klinické výhody použitia CoQ₁₀ na liečbu periodontálneho ochorenia.⁴¹

Review na pôsobenie CoQ₁₀ u ľudí s chronickou obličkovou chorobou bola navrhnutá v roku 2019.⁴²

Koenzým Q₁₀ sa používa ako aktívna látka v kozmoceutikách a ako aktívna látka v opaľovacích krémoch. Keď sa aplikuje lokálne, vykazuje istú mieru zmiernenia oxidačného stresu pokožky,⁴³ spomaľuje prejavy prirodzeného starnutia kože, zvracia vonkajšie znaky starnutia pokožky,⁴⁴⁴⁵ pomáha s dyspigmentáciou,⁴⁶⁴⁷ zvyšuje stabilitu niektorých zložiek opaľovacích krémov,⁴⁸ zvyšuje SPF opaľovacích krémov⁴⁹ a pridáva ochranu proti infračervenému žiareniu.⁵⁰⁵¹ Veľká časť výskumu pôsobenia koenzýmu Q₁₀ na pokožku ukazuje, že pôsobí synergicky s inými topickými antioxidantmi, čím zlepšuje vlastnosti kozmetických výrobkov.

Koenzým Q₁₀ sa takisto používa pri in vitro fertilizácii a kryoprezervácii oocytov pred zákrokom na zlepšenie odpovede vaječníkov a kvality embrya u žien so zníženou ovariálnou rezervou.⁵²

Koenzým Q₁₀ má potenciál inhibovať efekty teofylínu a rovnako i antikoagulantu warfarínu. Môže interferovať pôsobenie warfarínu, pretože interaguje s cytochrómom P450, čím zvyšuje protrombínový čas (INR), ktorým sa určuje zrážanlivosť krvi.⁵³ Štruktúra koenzýmu Q₁₀ je veľmi podobná vitamínu K, ktorý je v kompetícii s warfarínom a pôsobí proti jeho antikoagulačným účinkom. Koenzým Q₁₀ by sa preto nemal kombinovať s warfarínom, pretože zvyšuje riziko zrážania krvi.³²

Existuje niekoľko správ ohľadne farmakokinetiky CoQ₁₀. Maximálna hladina v plazme je pozorovaná 2–6 hodín po orálnom podaní a závisí hlavne na podobe štúdie. V niektorých štúdiách bolo pozorované druhé maximum po priližne 24 hodinách od podania, pravdepodobne kvôli enterohepatickému recyklovaniu a redistribúcii z pečene do krvného obehu.¹⁷ Tomono a spol. využili kryštalický koenzým Q₁₀ značený deutériom na sledovanie farmakokinetiky u ľudí, pomocou čoho zistili, že polčas vylučovania je 33 hodín.⁵⁴

Je známe, že biodostupnosť látok záleží na ich zložení. Aby sa zistili spôsoby zvyšovania biodostupnosti CoQ₁₀ po orálnom podaní, bolo vyskúšaných niekoľko prístupov; boli vyvinuté rôzne zloženia a podoby na testovanie na ľuďoch i na zvieratách.²⁰

Jedným zo spôsobov tvorby liekov sú nanočastice, ktoré zlepšujú orálnu biodostupnosť liečiv, ktoré sa slabo absorbujú.⁵⁵ Pre koenzým Q₁₀ však táto metóda nebola úspešná a rôzne správy hlásili rôzne výsledky.⁵⁶⁵⁷ Suspenzia jemného prášku konezýmu Q₁₀ v čistej vode mala takisto len slabý účinok na biodostupnosť.²²

Úspešným prístupom je použitie v podobe emulzie na sprostredkovanie absorpcie v tráviacom trakte a zlepšienie biodostupnosti. Emulzie sójového oleja možno veľmi účinne stabilizovať pomocou lecitínu a v tejto podobe boli vytvorené mäkké gélové kapsule. V jednom z prvých pokusov Ozawa a spol. študovali farmakokinetiku na bígloch, u ktorých využili práve emulziu v sójovom oleji – počas štúdie zistili, že hladina CoQ₁₀ v krvi bola asi dvojnásobná oproti kontrolnej skupine.²² Napriek tomu, že Kommuru a spol. pozorovali takmer zanedbateľný rozdiel v biodostupstnosti v štúdii na psoch,⁵⁸ významné zvýšenie biodostupnosti neskôr potvrdila i väčšina ďalších štúdií.⁵⁹

Bežnou farmaceutickou stratégiou zvýšenia absorpcie liečiva je zvýšenie jeho rozpustnosti vo vode. Táto stratégia je účinná i pre koenzým Q₁₀. Na dosiahnutie tohto cieľa boli vyvinuté rôzne spôsoby a mnohé z nich majú výrazne lepšie výsledky, než mäkké gélové kapsule, napriek mnohým pokusom i zlepšenie ich vlastností.²⁰ Medzi príklady týchto spôsobov patrí použitie vodnej disperzie s polymérom tyloxapolom,⁶⁰ zloženia založená na rôznych látkach zvyšujúcich rozpustnosť, napríklad hydrogenovaný lecitín⁶¹ alebo komplexy s cyklodextrínmi. U komplexu s β-cyklodextrínom bolo zistené, že toto zloženia má výrazne vyššiu biodostupnosť⁶²⁶³ a takisto sa používa vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle.²⁰

G. N. Festenstein v roku 1950 ako prvý izoloval malé množstvo koenzýmu Q₁₀ z koňského tráviaceho traktu v Liverpoole v Anglicku. V neskorších štúdiach sa zlúčenina označovala ako „látka SA“ (anglicky substance SA), bola označená za chinón a zistilo sa, že je možné nájsť ju v mnohých zvieracích tkanivách.⁶⁴

Frederick L. Crane a jeho kolegovia z University of Wisconsin–Madison Enzyme Institute v roku 1957 izolovali tú istú zlúčeninu z mitochondriálnych membrán hovädzieho srdca a usúdili, že presúva elektróny v mitochondriách. Látku nazvali Q-275, keďže to je chinón.⁶⁴⁶⁵ Čoskoro na to uviedli, že Q-275 a látka SA by mohli byť tou istou látkou, čo bolo potvrdené neskôr v tom istom roku, a látku premenovali na ubichinón, keďže to bol všadeprítomný chinón, ktorý možno nájsť vo všetkých zvieracích tkanivách.⁶⁴⁹

Celú chemickú štruktúru koenzýmu Q₁₀ opísali v roku 1958 D. E. Wolf a jeho kolegovia, ktorí pracovali pod Karlom Folkersom v Mercku v Rahwayi v New Jersey.⁹⁶⁴⁶⁶ Neskôr v tom istom roku D. E. Green a jeho kolegovia z wisconsinskej výskumnej skupiny navrhli pre ubichinón názvy mitochinón (angl. mitoquinone) alebo koenzým Q kvôli jeho úlohe v mitochondriálnom elektrónovom transportnom reťazci.⁹⁶⁴ A. Mellos a A. L. Tappel z University of California v roku 1966 ako prví ukázali, že redukovaný CoQ₆ je v bunkách účinným antioxidantom.⁹⁶⁷

V 60. rokoch 20. storočia Peter D. Mitchell prispel k porozumeniu mitochondriálnej funkcie vďaka jeho teórii elektrochemického gradientu, ktorý zahŕňa CoQ₁₀, a na konci 70. rokoch potom Lars Ernster rozšíril znalosti o antioxidačných vlastnostiach a dôležitosti CoQ₁₀. V 80. rokoch vzrástol počet klinických skúšok s koenzýmom Q₁₀.⁹

V roku 2010 boli publikované detailné reviews o výskyte CoQ₁₀ v potrave a jeho dennom príjme.⁶⁸ Okrem endogénnej syntézy v organizmoch ho organizmy prijímajú z potravy. Napriek veľkému záujmu o túto zlúčeninu v rámci vedeckej komunity je však dostupné len malé množstvo štúdií, ktoré určili množstvo CoQ₁₀ v rôznych jedlách. Prvé štúdie na túto tému sa objavili v toku 1959, ale senzitivita a selektivita analytických metód v danej dobe neumožňovala spoľahlivé stanovenia, hlavne pre látky, ktoré sa vyskytovali v nízkej koncentrácii.⁶⁸ Pokrok v oblasti analytickej chémie umožnil spoľhalivejšie stanovenie CoQ₁₀ v rôznych jedlách.

Množstvo koenzýmu Q₁₀ v rôznych jedlách⁶⁸

Jedlo		Koncentrácia CoQ10 (mg/kg)
Oleje	sójový	54–280
	olivový	40–160
	hroznový	64–73
	slnečnicový	4–15
	repkový	64–73
Hovädzie mäso	srdce	113
	pečeň	39–50
	svalstvo	26–40
Bravčové mäso	srdce	12–128
	pečeň	23–54
	svalstvo	14–45
Kuracie mäso	prsia	8–17
	stehná	24–25
	krídelká	11
Rybie mäso	sardinka	5–64
	makrela:
	– červené ryby	43–67
	– biele ryby	11–16
	losos	4–8
	tuniak	5
Orechy	arašid	27
	vlašský orech	19
	sezam	18–23
	pistácia	20
	lieskový orech	17
	mandľa	5–14
Zelenina	petržlen	8–26
	brokolica	6–9
	karfiol	2–7
	špenát	up to 10
	čínska kapusta	2–5
Ovocie	avokádo	10
	čierna ríbezľa	3
	hrozno	6–7
	jahoda	1 Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Koenzým Q10 Navigácia: Potravinárske aditíva > Antioxidanty > Flavonoidy Karoténoidy Príbuzné výrazy: Antioxidant Dihydrogéncitrát sodný Erytorban sodný Glutatión Koenzým Q10 Kyselina erytorbová Kyselina lipoová Polyfenol Retinol Triesloviny Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk