Keir Starmer
Oficiálny portrét, 2024
80. predseda vlády Spojeného kráľovstva
Momentálne v úrade
od 5. júl 2024
Panovníci	Karol III.
Rishi Sunak
Líder opozície
V úrade 4. apríl 2020 – 5. júl 2024
Panovníci	Alžbeta II. Karol III.
Premiéri	Boris Johnson Liz Trussová Rishi Sunak
Jeremy Corbyn
Predseda Labouristickej strany
Momentálne v úrade
od 4. apríl 2020
Jeremy Corbyn
Poslanec dolnej komory parlamentu volebný obdvod Holborn and St Pancras
Momentálne v úrade
od 7. máj 2015
Frank Dobson
Biografické údaje
Rodné meno	Keir Rodney Starmer
Narodenie	2.9.19622. september 1962 (61 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo
Politická strana	Labouristická strana
Alma mater	University of Leeds University of Oxford
Rodina
Manželka	Victoria Alexander (2007-)
Deti	2
Odkazy
Keir Starmer na keirstarmer.com
	Keir Starmer (multimediálne súbory)
Politický portál  Britský portál  Biografický portál

Sir Keir Rodney Starmer KCB KC (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, ktorý je od 5. júla 2024 predsedom vlády Spojeného kráľovstva. Stal sa ním po výhre vo voľbách a následnej rezignácii jeho predchodcu, ktorým bol Rishi Sunak.^[1] Od roku 2020 bol lídrom opozície a Labouristickej strany. Od roku 2015 je zároveň poslancom parlamentu za Holborn and St Pancras. Ideologicky sa označuje za progresívca a súčasť politického stredu.

Keir Rodney Starmer sa narodil v Southwarku v Londýne 2. septembra 1962. Vyrastal v malom mestečku Oxted v Surrey.^[2][3][4] Bol druhým zo štyroch detí Josephine, zdravotnej sestry, a Rodneyho Starmera, ktorý bol nástrojárom.^[4][5] Jeho matka mala Stillovu chorobu.^[6] Obaja jeho rodičia boli priaznivcami Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiem,^[7][8] hoci v roku 2015 priznal, že o tom nevedel.^[3] Keir Starmer zložil skúšku 11 plus a dostal sa na Reigate Grammar School, vtedy výberové gymnázium s dobrovoľnou podporou.^[8] Škola zmenila formu na samostatnú spoplatnenú školu v roku 1976, keď bol študentom. Až do veku 16 rokov bol oslobodený od platenia poplatkov za štúdium; neskoršie poplatky sa platili zo štipendia, ktoré dostával od charity súkromnej školy.^[9][10][11] Medzi jeho spolužiakov patril aj hudobník Norman Cook, s ktorým Starmer chodil na hodiny huslí; Andrew Cooper, ktorý sa stal politikom Konzervatívnej strany; a budúci konzervatívny novinár Andrew Sullivan. Podľa sa Starmera on a Sullivan „hádali kvôli všetkému... politike, náboženstvu a tak ďalej“.^[4]

Vo svojich tínedžerských rokoch bol Starmer aktívny v labouristickej politike; bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey.^[12][13] Do 18 rokov bol mladším štipendistom na Guildhall School of Music and Drama a hral na flaute, zobcovej flaute, klavíri a husliach.^[14] Starmer študoval právo na Univerzite v Leedse, stal sa členom univerzitného Labouristického klubu a v roku 1985 promoval s vyznamenaním a titulom bakalára práv (LLB), čím sa stal prvým členom svojej rodiny, ktorý promoval.^[3][15] Absolvoval postgraduálne štúdium na St Edmund Hall v Oxforde, kde v roku 1986 ukončil štúdium na Oxfordskej univerzite ako bakalár občianskeho práva (BCL).^[16][3] V rokoch 1986 až 1987 Starmer pôsobil ako redaktor trockistického radikálneho časopisu Socialist Alternatives. Časopis vydávala organizácia s rovnakým názvom, ktorá zastupovala britskú sekciu International Revolutionary Marxist Tendency (IRMT).^[17][18]

Počas Starmerovho funkčného obdobia sa strana posunula bližšie k politickému stredu.^[19][20][21] Vo svojom prejave na výročnej konferencii strany v roku 2021, keď Starmer prvýkrát osobne vystúpil na výročnej konferencii, odkedy sa stal lídrom, prezentoval svoje zameranie na silnejšiu ekonomiku a tvrdšie postoje voči zločinu, čím stranu posunul od predchádzajúceho vedenia.^[22] Do roku 2022 Starmer upustil od väčšiny socialistických politík, ktoré presadzoval počas svojej kandidatúry na predsedu, vrátane prísľubov znárodniť vodu a energiu, zrušiť školné a brániť voľný pohyb v rámci EÚ.^[23][24] Starmer reagoval na kritiku v roku 2023 vyhlásením, že tieto politiky zostali „dôležitými výrokmi o hodnote a zásadách“, ale citoval pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine a hospodársku krízu vyplývajúcu z minirozpočtu na rok 2022 ako dôvody, ktoré znamenali, že tieto sľuby museli byť prispôsobené.^[25] Počas Starmerovho funkčného obdobia strana stále podporuje opätovné znárodnenie britských železníc^[26] a zaviazala sa vytvoriť energetickú spoločnosť vo verejnom vlastníctve, GB Energy, aby „súťažila so súkromným priemyslom a podporovala čistú energiu“, odlišujúc sa od úplného znárodnenia energetického priemyslu, ako bolo predtým sľúbené.^[27][28]

V prejave z 23. februára 2023 Starmer predstavil päť „národných misií“, ktoré mali byť základom pre program labouristov pre všeobecné voľby v roku 2024, pričom vyzval na „desaťročie národnej obnovy“.^[29] V prejave sa Starmer zameral na to, aby Spojené kráľovstvo do konca jeho prvého funkčného obdobia dosiahlo najvyšší trvalý rast v G7.^[30] Zameral sa tiež na to, aby sa Spojené kráľovstvo stalo „veľmocou čistej energie“ s elektrinou s nulovými uhlíkovými emisiami do roku 2030.^[30] Starmer sa tiež zaviazal k reforme zdravotníctva a starostlivosti, zlepšeniu súdneho systému a tiež k „prelomeniu bariér pre príležitosti“ prostredníctvom reforiem vzdelávania a starostlivosti o deti.^[30]

Po minulých obvineniach z antisemitizmu v strane počas Corbynovho úradovania sa Starmer počas ďakovnej reči zaviazal ukončiť antisemitizmus v strane:^[31][32] ospravedlnil za „škvrnu“ antisemitizmu vo vnútri strany a dodal, že „tento jed vytrhne z koreňov“.^[33] V októbri 2020 Starmer po zverejnení správy komisie pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) o antisemitizme v strane prijal jej zistenia a v plnom rozsahu sa v mene strany ospravedlnil Židom.^[34][35] Neskôr v ten deň Corbyn uviedol, že „rozsah problému bol tiež dramaticky prehnaný z politických dôvodov“.^[36] Neskôr bol mu bolo pozastavené členstvo kvôli jeho reakcii na správu.^[36] 14. novembra 2022 bolo oznámené, že vedenie Labouristickej strany neobnoví Corbynovi členstvo, čo mu zabráni kandidovať vo voľbách za Labouristickú stranu. Vo februári 2023 Starmerove reformy antisemitizmu dosiahli, že EHRC už stranu prestalo monitorovať.^[37]

Počas priemyselných štrajkov v rokoch 2022 až 2023 Starmer naliehal na členov tieňovej vlády, aby sa zdržali vstupu do demonštračných skupín. Sam Tarry, tieňový minister pre autobusy a miestnu dopravu, sa objavil na štrajkovej demonštrácii Národnej únie pracovníkov železničnej, námornej a dopravy pred železničnou stanicou Euston. Následne bol odvolaný z funkcie ministra, čo kritizovali odborári.^[38][39] Hovorca Labouristickej strany však povedal, že prepustenie nebolo „o vystúpení na demonštrácii. Členovia frontbench sa zaväzujú ku kolektívnej zodpovednosti. To zahŕňa schvaľovanie mediálnych vystúpení a rozhovorov dohodnutými frontbench pozíciami“.^[39]

V septembri 2023 poprehadzoval svoj tieňový kabinet.^[40] Toto poprehadzovanie bolo vnímané ako provýšenie Blairovcov a degradácia tých na mäkkej ľavici.^[41][42]

Od konca roku 2021 si strana udržiava vedúce postavenie v prieskumoch verejnej mienky pred vládnucou Konzervatívnou stranou, často s veľmi veľkými rozdielmi, vrátane najvyššieho náskoku v prieskumoch zo všetkých strán za viac ako 20 rokov počas vládnej krízy za vlády Liz Trussovej.^[43][44] Počas komunálnych volieb v roku 2023 získala Labouristická strana viac ako 500 členov rady a 22 rád, čím sa stala po prvýkrát od roku 2002 najväčšou stranou v miestnych samosprávach.^[45] Labouristi dosiahli zisky v komunálnych voľbách v roku 2024, vrátane víťazstva vo voľbách starostu West Midlands.^[46] Starmer viedol svoju stranu vo všeobecných voľbách v roku 2024, o ktorých povedal, že sú „príležitosťou na zmenu“ a ponúkol tri dôvody, prečo by voliči mali voliť labouristov, po prvé „zastaviť chaos“, po druhé „pretože je čas na zmenu“ a po tretie preto, lebo Labouristi majú „dlhodobý plán na prestavbu Británie“, ktorý „je pripravený ísť a bude plne financovaný“.^[47]

Vo voľbách 4. júla 2024 získali Starnerovi Labouristi drvivú väčšinu kresiel v Dolnej snemovni, čím sa skončila 14-ročná vláda Konzervatívnej strany. Starmer bol ako líder najväčšej strany v Dolnej snemovni 5. júla vymenovaný za premiéra kráľom Karolom III., ktorý ho poveril zložením novej vlády. Krátko potom sa presunul z Buckinghamského paláca na Downing Street, kde ho prívitali jeho podporovatelia a kde predniesol svoj prvý prejav ako premiér, v ktorom si okrem iného uctil odchádzajúceho premiéra Rishiho Sunaka, pričom poďakoval za „oddanosť a ťažkú prácu, ktorú vykonal pri vedení krajiny.“^[48]

Starmer si po nástupe do úradu, od 5. do 7. júla, začal vyberať ministrov do svojho kabinetu, pričom sa jeho kabinet prvýkrát stretol 6. júla. Na Starmerovom kabinete možno vyzdvihnúť rekordné zastúpenie žien; ženy tvoria polovicu jeho kabinetu, vrátane troch z piatich najvyšších postov v britskej vláde.^[49]

Starmer sa oženil s Victoriou Alexandrovou v roku 2007.^[50] Predtým bola právničkou, ale teraz pracuje v NHS v oblasti ochrany zdravia pri práci.^[4][51] Ich dve deti sú vychovávané k poznaniu židovskej viery a pôvodu ich starých rodičov z matkinej strany.^[52] Sám Starmer uviedol, že neverí v Boha, ale verí vo vieru a jej silu spájať ľudí.^[53] Starmer osobne je peskatarián a jeho manželka je vegetariánka. Svoje deti vychovávali ako vegetariánov až do veku 10 rokov, vtedy dostali možnosť jesť mäso.^[54]

Starmer je vášnivý futbalista, ktorý hral za amatérsky tím zo severného Londýna Homerton Academicals,^[8] a podporuje Arsenal v Premier League.^[4]

Počas vystúpenia v Dolnej snemovni 31. januára 2022 vtedajší premiér Boris Johnson neprávom obvinil Starmera z toho, že nestíhal sériového sexuálneho delikventa Jimmyho Savileho, keď bol riaditeľom prokuratúry (DPP) v Korunnej prokuratúre (CPS). Starmer bol DPP v rokoch bezprostredne pred Savileho smrťou, ale neexistujú dôkazy, že by sa podieľal na rozhodnutí o jeho stíhaní.^[55] 3. februára, počas rozhovoru pre Sky News, Johnson obhajoval svoje komentáre a uviedol, že v roku 2013 sa Starmer ospravedlnil, pretože CPS nevyšetrila Savilea; Johnson však potom povedal: „Úplne chápem, že on nemal s týmito rozhodnutiami nič spoločné“.^[56]

• V roku 2002 bol vymenovaný za poradcu kráľovnej (QC).^[57]
• Cena Bar Council Sydney Elland Goldsmith Award v roku 2005 za jeho výnimočný prínos k pro bono práci pri spochybňovaní trestu smrti v Ugande, Keni, Malawi a Karibiku.^[58]
• Čestný člen St Edmund Hall, Oxford.^[59]
• V roku 2014 vymenovaný za rytiera veliteľa Rádu kúpeľa (KCB) v rámci novoročných vyznamenaní za „služby v oblasti práva a trestného súdnictva“.^[60]
• Zložil prísahu v súkromnej rade Spojeného kráľovstva 19. júla 2017.^[61] To mu umožnilo byť oslovovaný ako „The Right Honourable“.^[62]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Keir Starmer

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Keir Starmer na anglickej Wikipédii.