Kántrové dni (skrátene kántry) alebo archaicky kvantembrové dni^[1] sú v katolíckej cirkvi vybrané prosebné dni počas každého ročného obdobia, počas ktorých veriaci prosia alebo ďakujú na vybrané úmysly. Mnoho z nich sa zároveň počas nich postí. Kántrové dni sa slávia v stredu, piatok a sobotu.^[2] Ich dátum je pohyblivý, pretože je viazaný na pohyblivé slávenia počas liturgického roka. Cieľom je obnova duchovného života, prosby a vzdávanie vďaky Bohu.^[3]

Na rozdiel od pôstu počas Popolcovej stredy alebo Veľkého piatku nie sú záväzné pre bežného veriaceho.^[3] Kňaz je však viazaný odslúžiť počas nich aspoň v jeden deň omšu s príslušným predpísaným formulárom.^[3]

Keď sa vo štvrtom storočí začal významnejšie rozvíjať kresťanský život, mnohí noví veriaci sa pridŕžali aj pohanských zvykov.^[4] Preto sa Cirkev snažila dať im nový duchovný rozmer,^[4] pretože veriaci „vnútorne cítili, že v prírode je niečo mimoriadne silné a nadprirodzené.“^[2] Kántrové dni teda nahrádzali v prvopočiatkoch bujaré pohanské oslavy decembrovej sejby, júnovej žatvy či septembrového vinobrania.^[1] Kresťanstvo teda v inej forme pokračovalo vo vyprosovaní si požehnania od Boha pre úrodu.^[2][3]

V rámci všeobecnej cirkvi ich ako dobrovoľné zaviedol pápež Lev I. Veľký v 5. storočí, ktorý stanovil trojdňový pôst (v stredu, piatok a sobotu).^[1][2] Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni.^[2] Postupne sa táto prax rozšírila aj do Gálie a Španielska.^[2] Jarné kántrové dni boli doplnené v rámci reformy dátumov kántrových dní v 11. storočí pápežom Gregorom VII.^[2] V Ríme sa počas toho vyvinuli tzv. štáciové pobožnosti, počas ktorých sa časť bohoslužby slávila na jednom mieste a veriaci s kňazom sa následne v procesii presúvali do kostola (tzv. štácie).^[2] Na Slovensku sa tento zvyk v minulosti uchovával pri procesii na polia, aby sa spoločenstvo modlilo za dobrú úrodu.^[2]

Názov pochádza z latinského quattuor, čo znamená štyri, pretože sa tieto pôstne dni konali štyrikrát ročne.^[4] Niektorí autori však odvádzajú názov kántry zo slovesa kántriť, v snahe potláčať a ničiť hriešne tendencie a náruživosti.^[2][4]

V niektorých regiónoch sa kántry nazývali aj suché dni, lebo veriaci mali byť podľa ľudovej zbožnosti len o chlebe a vode, podobne ako počas prísneho pôstu na Veľký piatok či Popolcovú stredu.^[1][4][5]

Veriaci sa majú počas týchto dní správať ako počas pôstneho dňa.^[3] Je odporúčané, aby sa zdržali mäsitého pokrmu a vykonali skutky nábožnosti (účasť na bohoslužbe, individuálna modlitba alebo štúdium Svätého Písma a pod.), skutky milosrdenstva (návšteva chorého, pomoc blížnym a pod.) alebo sa zapreli vo svojich nerestiach (odopieranie si napr. fajčenia, alkoholu, internetu, televízie a pod.).^[3][4][6]

Všeobecným cieľom je obnova ducha veriaceho a verejné prosby za rozličné ľudské potreby a vyjadrenie vďaky Bohu.^[4] Je však potrebné zdôrazniť, že tento pôst je pre veriaceho dobrovoľný.^[4] Kňaz je však viazaný odslúžiť počas nich aspoň v jeden deň omšu s príslušným predpísaným formulárom.^[3][4][6]

Štyrikrát do roka sú tri dni (vždy streda, piatok a sobota) vybrané ako kántrové dni:^[3]

• Zimné kántrové dni sú po druhej adventnej nedeli. Prosby veriacich sa zameriavajú na „príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete“.^[4][7] Omšový formulár je Za zachovanie mieru a spravodlivosti alebo Za upevnenie rodín.^[7]
• Jarné kántrové dni sú v týždni po prvej pôstnej nedeli.^[8] Ich cieľom je príprava konať pokánie, odpúšťať a prejavovať činorodú lásku k blížnemu.^[2] Kňaz berie omšový formulár Za dar lásky alebo Za odpustenie hriechov.^[7]
• Letné kántrové dni sú v týždni po siedmej veľkonočnej nedeli (teda pred Turícami).^[8] Veriaci prosia za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania.^[2] Celebrant je viazaný použiť formulár vo sv. omši Za jednotu kresťanov alebo Za povolania do kňazského stavu.^[7]
• Jesenné kántrové dni sú po sviatku Povýšenia Svätého Kríža, ktorý je vždy 14. septembra. Ich úmyslom je poďakovanie za úrodu.^[2] Kňaz slúži podľa formulára Na poďakovanie Pánu Bohu alebo Na poďakovanie za úrodu.^[7]

1. ↑ ^{a b c d} Často kladené otázky - Čo sú to kántrové dni? . www.farar.inky.sk, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l m} HUDÁK, Pavol. Kántrové dni / Majú stáročnú históriu, tohtoročné kántry môžeme naplniť pomocou utečencom . svetkrestanstva.postoj.sk, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d e f g h} Kántry sú dňami pôstu, vďaky i modlitby . Katolícke noviny, 2021-02-18, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e f g h i j} V 2. adventnom týždni sú v liturgickom kalendári zimné kántrové dni . www.tkkbs.sk, . Dostupné online.
5. ↑ HUDÁK, Pavol. Kántrové dni / Majú stáročnú históriu, tohtoročné kántry môžeme naplniť pomocou utečencom . svetkrestanstva.postoj.sk, . Dostupné online.
6. ↑ ^{a b} Rímskokatolícka cirkev – Kántrové dni . faraoslany.sk, . Dostupné online.
7. ↑ ^{a b c d e} V stredu, v piatok a v sobotu sú v liturgickom kalendári jesenné kántrové dni . www.tkkbs.sk, . Dostupné online.
8. ↑ ^{a b} Katolicka cirkev na Slovensku . misal.kbs.sk, . Dostupné online.

• Pôst