Gróf Juraj Česnegi (staršie Juraj Cseszneky; maď. Cseszneky György; latinsko-maďarský prídomok: de Milvány) bol uhorský šľachtic v 16. storočí. Člen rodiny Česnegiovcov.

V roku 1526, kedy prebehla katastrofálna bitka s Turkami a kráľ Ľudovít II. zomrel na bojisku, bol Juraj Česnegi pánom hradov Tata a Komárno. V boji o trón medzi vojvodom Jánom Zápoľským a arcivojvodom Ferdinandom Habsburským podporoval právo Ferdinanda. Keď však Zápoľského veliteľ Gaspar Ráskai začal obliehať hrad Tata, Juraj musel neochotne hrad prenechať protivníkovej presile. Potom odišiel do Bratislavy požiadať kráľovnú Máriu o pomoc. V roku 1528 obsadil Juraj spolu s Tomášom Nádašdym hrad Ráb pre Ferdinanda Habsburského. Kráľovná Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi II. a sestra Ferdinanda, ho vymenovala za sudcu kráľovského súdneho dvora Rábu.

V roku 1532, keď cisár Karol V. poslal Garcilasa de la Vegu do vyhnanstva na ostrov v povodí Dunaja, bol gróf Česnegi zodpovedný za zaopatrenie tohto španielskeho básnika. Juraj sa neskôr stal zasväteným nasledovníkom protestantizmu a obhajcom luteránskej viery. Kráľ Ferdinand mu udelil titul uhorského veľmoža, právo používať červený vosk na pečatenie a daroval mu niekoľko usadlostí, medzi nimi dediny Kisbabot, Enese, Rábacsécsény a Utal.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Cseszneky na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Jászay Pál: A magyar nemzet napjai a mohácsi vész után. Pest, 1846.
• Bunyitay Vince: Egyháztörténeti emlékek a magyarországi hitújítás korából
• Szávay Gyula: Győr: monográfia a város jelenkoráról a történelmi idők érintésével
• Payr Sándor: A dunántúli evangélikus egyházkerület története