Chunta alebo junta (špan. junta < lat. iuncta < lat. iungere - spájať, dávať dohromady, zlučovať) môže byť:

• v španielčine a portugalčine všeobecne: zbor, výbor, rada, politické združenie
• v politike a histórii (najmä v Latinskej Amerike alebo Španielsku a najmä v 19. stor.): vláda či iný štátny orgán s dočasnou právomocou, najmä vláda nastolená po vojenskom prevrate

Slovo junta má v španielčine a portugalčine primárne všeobecný význam zbor, výbor, rada, komisia, politické združenie. V Portugalsku sa takto označuje obecná rada (Junta de Freguesia).

Chunta v druhom význame môže byť súčasťou vlády alebo ju predstavovať. Princíp chunty vychádza z „prvých“ chúnt, ktoré boli vytvorené na území Španielska, ako forma administratívneho riadenia počas španielskej občianskej vojny (1820). S históriou 20. storočia sú chunty väčšinou spájané s krátkodobou formou štátnej vlády v Latinskej Amerike.

Vládna chunta môže byť akokoľvek ideologicky zameraná, od ľavicovej vlády, cez liberálnu, konzervatívnu juntu, až po nacionálnu. Chunta, ktorej členovia sú vysokí predstavitelia z radov armády, sa nazýva vojenská chunta a považuje sa za istú formu vojenskej diktatúry.

• Grécka vojenská chunta (1967–1974)
• Revolučná vládna chunta v Salvádore (1979–1982)
• Rada pre štátny mier a rozvoj v Mjanmarsku (od 1988 dodnes; v rokoch 1988-1997 pod názvom Rada pre obnovenie poriadku a štátne právo)
• Pravicová vojenská chunta Augusto Pinocheta v Čile (1973-1990)

• Absolutistická monarchia
• Totalitarizmus
• Kleptokracia
• Policajný štát
• Demokracia
• Vojenská chunta

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku junta na českej Wikipédii.