Jozef Bošiansky
slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, historik, jazykovedec, prírodovedec
Narodenie	4. marec 1855 Senica, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	4. december 1946 (91 rokov) Nitrianske Pravno, Československo
Biografický portál

Jozef Bošiansky^[1] (iné mená: Jozef Bošáni^[2], staršie: Jozef Bossányi - Bossányi de Bossány et Kispróna; * 4. marec 1855, Senica - † 4. december 1946, Nitrianske Pravno) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, historik, jazykovedec, prírodovedec, organizátor turistiky a amatérsky entomológ: lepidopterológ a koleopterológ. Bol slovenskej národnosti, zemianskeho pôvodu.

• otec: Vincentius Bossányi
• matka: Štefánia

Jozef Bošiansky de Bossány et Kispróna sa narodil v Senici a navštevoval strednú školu a kňazský seminár v Nitre. Neskôr študoval na univerzite v Budapešti. V roku 1877 bol vysvätený na rímsko – katolíckeho kňaza a od roku 1877 vyučoval latinčinu, gréčtinu a nemecký jazyk na piaristickom gymnáziu v Nitre, kde pôsobil až do 30. septembra 1882. Od roku 1882 pôsobil ako rímskokatolícky farár a dekan v Novákoch, kde až do roku 1898 vyučoval latinčinu, gréčtinu a nemecký jazyk. Neskoršie, už ako penzista, bol v rokoch 1912 až 1925 zmluvným profesorom na gymnáziu v Prievidzi. Veľa rokov, hlavne na odpočinku, žil v Nitrianskom Pravne. Dožil sa relatívne vysokého veku a bol známy hlavne svojou činnosťou ako pedagóg, ľudomil a propagátor turistiky na Hornej Nitre – hlavne v oblasti prameňa rieky Nitry, Reváňa a Fačkovského Kľaku. V rokoch 1906 – 1926 bol členom dozorného výboru Prievidzskej gazdovskej (dozornej) banky.

Najskôr ho očarila fauna Vtáčnika, potom flóra Reváňa a Kľaku. Bol prírodovedcom, lingvistom a historikom. Jeho iniciatívou bola postavená turistická útulňa na Kľaku (1 352 m n. m.) v roku 1923, ktorá dostala aj jeho meno. Neskôr sa zaslúžil spolu s Klubom československých turistov v Prievidzi o postavenie turistickej útulne pri prameni rieky Nitry (pod vrcholom Reváňa v roku 1931). Stal sa takto jedným z významných propagátorov turistiky na Hornej Nitre.

Býval v Nitrianskom Pravne a letné mesiace trávil pri prameni rieky Nitry a na Kľaku. Do pamäti ľudu sa zapísal aj tým, že na prelome storočia, v roku 1890, založil v Chvojnici rezbársku školu a dielňu na výrobu drevených hračiek, čím chcel aspoň trošku zmierniť nevídanú biedu tunajšieho ľudu.

Aktívne pracoval tiež v botanickej a entomologickej sekcii Lekársko – lekárnického prírodovedného spolku župy Nitrianskej a od roku 1888 bol tiež jedným z členov Prírodovedného spolku župy Trenčianskej.

V entomológii sa zaoberal hlavne štúdiom motýľov (Lepidoptera), ale i chrobákov (Coleoptera). Venoval sa predovšetkým výskumu motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758). Pri tomto druhu opísal v roku 1889 novú aberáciu z oblasti Trenčianskych Teplíc. V roku 1900 zistil výskyt tohto druhu tiež v oblasti okolia Novák. O tomto motýľovi napísal niekoľko prác, ktoré publikoval v ročenke Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a maďarskom časopise Rovartani lapok (Entomologické listy).

Svoju veľkú odbornú knižnicu daroval Národopisnému múzeu v Nitrianskom Pravne.

1. ↑ BOŠIANSKY, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 526.
2. ↑ BOŠÁNI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 37.

• Czõsz, I.: 1879, A kegyes – tanító – rendiek Nyitrán. Nitra, 811 – 812.
• Žirko, J.: 1935, Dp. Jozefovi Bossányimu, profesorovi v. v., biografické články. In: Náš kraj, 17(6), 2 – 3.
• Marcinková, A.: 1964, Vlastivedná práca. Bratislava, 42.
• Hrubý, K.: 1964, Prodromus Lepidopter Slovenska, SAV Bratislava, 64 – 65.
• Herchl, F.: 1976, Hospodársky rozvoj a činnosť bánk v Prievidzskom okrese za kapitalizmu. In: Horná Nitra, 7, 84, 86.
• Kolektiv: 1986, Bošiansky, J., In: Slovenský biografický slovník, I.: (A – D), p. 304 – 305, Matica Slovenská, Martin.
• Cígerová, E.: 1992, Jozef Bošiansky. In: Významné osobnosti mesta Senice, MO Matice Slovenskej Senica, 7.
• Okáli, I. & kol.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. B: (Bossányi Jozef.: 20), Bratislava.
• Koleška, Z.: 1998, BOŠIANSKY JOZEF (pseud. Bossányi Jozef) p. 26, In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – II. Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel „Seznamu biografií čs. entomologů (entomologové nežijíci) I“ ve svazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995, Klapalekiana, 34 (Suppl.): 1 – 238.
• BOŠIANSKY, Jozef, SchP. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 136.
• Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Bossányi Josephus“: (internet).
• Kolektív: 2002, Bossányi Jozef (Bošiansky Jozef), In: Biografický lexikón Slovenska I.: (A – B), Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, Martin, 526.
• Mikuš, M. & Strohnerová, Ľ.: 2003, Osobnosti vedy Trenčianskeho regiónu. Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, biobibliografický slovník, 386 pp. (Bošiansky Jozef, 41 – 42).

• Bossányi, J.: 1889, Parnassius apollo L. abberatio. Jahresheft d. Naturwiss. Vereines d. Trensciner Komitates, 13 – 14, 79, Trencsén.
• Bossányi, J.: 1899, Terren András. Rovartani lapok, 6, 129, Budapest.
• Bossányi, J.: 1900, Parnassius apollo. Rovartani Lapok, 7, 195, Budapest.

• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 15 - farnosť Senica; pokrstený ako Josephus Stephanus Bossányi