Jean Bodin - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jean Bodin
Jean Bodin
francúzsky právnik a filozof
Západná filozofia
Renesančná filozofia
Jean Bodin
Biografické údaje
MenoJean Bodin
Narodenie1529, Angers, Francúzsko
Úmrtie1596, Laon, Francúzsko
Dielo
Škola/tradíciaFilozofia práva, Právo, Ekonómia
Význačné myšlienkyKvantitatívna teória peňazí a cien
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Jean Bodin
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsJean Bodin
(multimediálne súbory na commons)

Jean Bodin (* 1529, Angers, Francúzsko – † 1596, Laon) bol francúzsky humanista, právnik, filozof, politik, politológ a ekonóm, člen parížskeho Parlamentu a profesor práva v Toulouse. Patrí medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie.

Životopis

Pochádzal z bohatej remeselníckej rodiny. Výchovu získal u karmelitánov a v mladosti sa stal členom rádu, vstúpil do karmelitánského kláštora v Angers. Vyštudoval filozofiu (Paríž) a rímske právo (Toulouse).

V Toulouse pôsobil ako vysoký mestský úradník. Od roku 1561 pôsobil ako advokát v Paríži. Bol tiež radcom francúzskeho kráľa a v roku 1576 sa stal i zástupcom „tretieho (mestského) stavu“ na sneme v Blois. Keďže nesúhlasil s kráľovým zákonodarstvom, neskôr sa s ním rozišiel a stal sa radcom vojvodu z Anjou.

V roku 1584 sa stal kráľovským prokurátorom (miestodržiteľom) v Laone. Pod jeho vedením sa mesto spočiatku priklonilo ku katolíckej Lige, neskôr však uznalo kráľa Henricha IV. V roku 1596 zomrel na mor v Laone.[1]

Pôsobenie Jeana Bodina

Humanista a katolík Bodin prežil takmer celý svoj dospelý život počas občianskej vojny, ktorá vo Francúzsku napáchala nesmierne škody. Mal podobnú životnú skúsenosť ako jeho pokračovatelia Hugo Grotius či Thomas Hobbes. Bodin bol ovplyvnený tolerantným učením Erasma Rotterdamského a celý život venoval úsiliu o ukončenie vojny a nastolenie mieru, čo podľa neho mohol dokázať len silný a schopný panovník. Snažil sa dosiahnuť dohodu o tolerancii medzi znepriatelenými stranami, aby sa mohol zísť snem, ktorý by krajinu úplne zjednotil i nábožensky. Stál na strane kráľa a občas i katolíckej ligy, celé jeho dielo vychádza však zo snahy o upevnenie kráľovskej autority a štátu, a to predovšetkým prostredníctvom práva. Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.

Politickú ekonómiu chcel budovať ako modernú racionálnu vedu.

Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.

V politológii presadzoval teóriu štátnej suverenity a za optimálnu formu usporiadania štátu považoval umiernenú monarchiu kontrolovanú stavmi. Monarchia sa má opierať výlučne o zásady morálky a prirodzeného práva. Monarchia je absolútne suverénna a neobmedzene autonómna a iné štátne formy sú corruptiones rerum publicarum.

Bodinovo myslenie o štáte

Bodin bol typickým predstaviteľom mestského stavu a zástancom voľného obchodu a exportu. Varoval pred zasahovaním panovníka do meny a cien. Tvrdil, že „Všetko bohatstvo a sila pochádza z ľudí“. Príčinu inflácie videl v monopoloch, nedostatku tovaru alebo vo vojnách. Keďže vojnami najviac trpel tretí stav, Bodin videl nádej v obnovení autority kráľa a snažil sa ju preto posilňovať. Nesúhlasil s rozpredajom kráľovských statkov, ktoré pokladal za majetok štátu. Na rozdiel od Machiavelliho zdôrazňoval mravný význam rodiny a štátu a snažil sa vypracovať pevné právne základy štátu. Tomuto štátu a jeho panovníkovi verne slúžil a hájil jeho záujmy i proti stavom, predovšetkým vysokej šľachte.

Vo svojich knihách o histórii a práve Bodin zhromaždil množstvo znalostí a kládol dôraz na racionálnu analytickú metódu, sústavné rozoberanie známych skutočností, čo podľa neho jedine umožní rozumieť a podľa toho konať. Spoločenské javy považuje za nutné skúmať a rozumieť im vo svetle ich prirodzeného a historického vývoja.

Bodin vytvoril pojem „politickej vedy“, jeho témou nie je panovník, ale štát ako suverénna inštitúcia. Ľudské spoločenstvo sa síce podľa Bodina zakladá na priateľstve, no nie na spravodlivosti, a kde nie je suverénny panovník, tam chýba spravodlivosť a politická spoločnosť a je tam anarchia.

Monarcha sa z moci svojej autonómie stáva výhradným predstaviteľom moci a zákona, mieru a vojny a podlieha len tomu, čo je zhodné s prirodzeným právom.

Náboženské viery sú relatívne, a preto sa treba správať tolerantne v najširšom zmysle.

Dielo

Démonomanie des sorciers

Je autorom niekoľkých kníh, v jednej zo svojich prvých kníh, ktorú napísal počas svojho pôsobenia v Toulouse, navrhuje tomuto mestu, aby sa staralo o spoločnú humanistickú a náboženskú výchovu mládeže ako podmienku občianskej svornosti.

Inkvizícia

Táto kniha bola väčšinovou časťou spoločnosti odsúdená, pretože autor demonštroval sympatie s kalvinizmom a kalvinisti, nazvaní vo Francúzsku hugenoti, boli prenasledovaní katolíckou cirkvou, podobne ako iné protestantské a reformované kulty v ostatných katolíckych krajinách.

Šesť kníh o štáte (1576)

Roku 1576 vydal Bodin svoje najznámejšie dielo, Šesť kníh o štáte a ním sa zapísal do dejín politickej filozofie. Po prvý raz tu rozvíja teóriu neobmedzenej, nedeliteľnej a trvalej štátnej suverenity. V knihe tiež používa pojem science politique. Týmto dielom chcel obnoviť inštitucionálne základy francúzskeho kráľovstva, ktorými otriasli náboženské vojny a vzbury. tvrdí, že keďže novoveký štát nemá náboženskú oporu, panovník má nárok na absolútnu poslušnosť poddaných a tí nemajú právo na odpor – i keď s panovníkom nesúhlasia. Pripúšťa, že štát síce vzniká násilne, jeho cieľom je obrana voči násiliu. Formu štátu a vlády vníma rozdielne: monarchia môže byť demokratická, ak kráľ umožňuje prístup všetkých občanov k úradom. Moc panovníka musí byť „absolútna“, čo znamená, že panovník nepodlieha zákonom (lat. legibus solutus), i keď podlieha prírodnému i božskému zákonu.

Na rozdiel od Hobbesa si Bodin nemyslí, že by o správnom a nesprávnom rozhodoval zákon, vydaný panovníkom. Panovník nie je zákonom, pretože sa zodpovedá Bohu a je jeho nástrojom. Jeho moc je teda absolútna, ale nie ľubovoľná. Bodin rozlišuje zákon ako panovníkov príkaz a právo ako to, čo je spravodlivé. Panovník má napríklad dodržovať zmluvy, i keď sú v záujme druhého, má si poddaných získavať, a nie vládnuť strachom. Z pevného rámca prirodzeného a Božieho zákona vyplýva, že otroctvo je ničomnosť.

Občania majú mať slobodu a právo na majetok. Prirodzená sloboda znamená žiť podľa svojho, no podľa rozumu, a občianska sloboda zahrňuje navyše poslušnosť panovníkovi. Zárukou slobôd nie je súhlas poddaných, ale Boží zákon. Súkromný majetok je podľa Božieho i prirodzeného zákona, takže panovník nemôže vymáhať dane ako chce. Tyrania znamená porušovanie slobody a majetku. Pestovať schopnosť rozlišovania dobrého a zlého, pravdy a lži, zbožnosti a bezbožnosti je najvyššie dobro človeka i posledná úloha štátu. Nie je ale úlohou vládcu zavádzať a presadzovať určité náboženstvo (a trestať heretikov), ale podporovať náboženstvo ako oporu spoločnosti.

Štát musí predovšetkým zaistiť životy poddaných a ich majetok. Jednotkou štátu je rodina, nie jednotlivec: stade vyplýva absolútna autorita otca i mravný význam rodiny. Štát je zvrchovaná, suverénna moc, trvalá a neobmedzená; keby ju niekto mohol obmedziť, bol by suverénom on. Všetka moc pochádza od Boha, nie od poddaných, podobne ako v rodine. Atribúty suverenity sú: 1) panovník rozhoduje o vojne a mieru; 2) obsadzuje úrady; 3) je poslednou odvolacou inštanciou a 4) môže vyžadovať prísahu lojality. Tieto práva nemôže štát delegovať.

Bodin preberá Aristotelovu klasifikáciu vlád, ale aktualizuje ju; aristokracia u neho nie je vláda niekoľkých, ale menšiny, a demokracia nie je vláda všetkých, ale väčšiny.

Moc sa nedá deliť a môže sa presadzovať trojako:

  • tyransky, ako bezprávna ľubovôľa,
  • despoticky, ako právoplatná ľubovôľa (napríklad na dobytých územiach),
  • legitímne, s ohľadom na Boží zákon a práva poddaných.

Suverenita znamená moc nariaďovať a nariadenie musí vychádzať z jednej vôle. Kolektívna suverenita je ilúzia a v krízach či v ohrození, keď je nutné rázne konať, sa spontánne vracia princíp monarchie – aspoň na čas – napríklad v podobe diktatúry. Dobrá vláda je tá, ktorá jedná správne, nie tá, s ktorou všetci súhlasia a monarchia je stálejšia ako demokracia, kde rozhodujú aj hlupáci a prospechári. Forma štátu a vlády je daná podnebím a povahou ľudí: preto je v hornatom Švajčiarsku demokracia a v močaristých Benátkach aristokracia. Podstatnou zložkou „podnebia“ je ale podľa Bodina vplyv hviezd a ich cykličnosť odpovedá cykličnosti dejín.[1]

Heptaplomeres

V dialógu Heptaplomeres (t. j. Sedemnásobný), ktorý napísal v roku 1593, no v tlači vyšiel až o sto rokov neskôr, Bodin vysvetľuje svoje náboženské názory a obhajuje potrebu tolerancie. V dialógu vystupuje katolík, žid, moslim, luterán, skeptik, kalvinista a zástanca „prirodzeného náboženstva“; Bodin obhajuje slobodu svedomia, odmieta ale verejnú diskusiu o náboženstve a odporúča náboženskú zhodu v obci, a to na základe prirodzeného mravného „náboženstva Kristovho“, zbaveného povier a fanatizmu. Kniha mala veľký vplyv na Leibniza a ďalších.[1]

Referencie

  1. a b c Stanford encyclopedia of philosophy, heslo „Jean Bodin“.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Bodin
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Jean Bodin

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk