Július Binder

	Július Binder
	slovenský projektant, manažér a bývalý poslanec Národnej rady SR
Biografické údaje
Narodenie	12. september 1931; Bernolákovo, Slovensko
Úmrtie	26. júl 2021 (89 rokov); Bratislava
Politická strana	HZDS
Alma mater	Slovenská technická univerzita v Bratislave; Žilinská univerzita v Žiline
	Politický portál; Biografický portál

Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. (* 12. september 1931, Bernolákovo – † 26. júl 2021, Bratislava) bol slovenský projektant, manažér a bývalý poslanec Národnej rady SR.

Na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská vysoká škola technická v Bratislave) vyštudoval odbor hydrotechnické stavby (ukončil r. 1955) a r. 1975 – 77 absolvoval postgraduálne štúdium životného prostredia s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby.^[1]

Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave. Na Strednej poľnohospodárskej škole učil odbor poľnohospodárske meliorácie. V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava.

Externe prednášal nielen na svojej alma mater, ale aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v Spojených štátoch amerických (USA), Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy.^[1]^[2]

V roku 1994 mu STU udelila titul doctor honoris causa. V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a menovali ho za docenta.

Zároveň bol činný ako projektant a hlavný inžinier rôznych stavieb. (Spolu)projektoval elektrárne (Elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rôzne ekologické stavby. Zúčastnil sa aj na projektovaní Gabčíkovskej priehrady.

Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gabčíkovo – Čunovo. Presadenie a výstavba vodohospodárskych diel Málinec, Turček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Podieľal sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal – Bratislava a Lipovec, generelu úpravy rieky Nitry, vodného diela Ružín, čističky odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, dopravy popolovín a ich skládky v Elektrárni Vojany, splavneniu Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.

Július Binder bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd, hlavných kanalizačných zberačov a čerpacej stanice dažďových vôd z Petržalky.

Július Binder bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 1998 bol neúspešným kandidátom na primátora Bratislavy za HZDS v komunálnych voľbách.^[3] V roku 2004 neúspešne kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidátke strán Slovenská národná strana a Pravá Slovenská národná strana.

Slovenskej kreditnej banke poskytol budovu patriacu v tom čase Vodohospodárskej výstavbe stojacu na Námestí SNP v Bratislave. Financoval výstavbu náboženskej stavby v Horskom parku v Bratislave.^{[chýba zdroj}

Autor diel^[1]:

Nahlas o Tichom potoku z druhej strany (1996),

Rád odpovedám (1997),

Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros (1998),

Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním (2000).

Ocenenia

Je držiteľom vyznamenania Za zásluhy o výstavbu.
V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska.
V roku 1994 mu Slovenská technická univerzita (STU) udelila titul Dr. h. c. Bolo to po prvýkrát, čo bol tento titul udelený absolventovi Stavebnej fakulty
V roku 1994 získal ocenenie Osobnosť roka.
V roku 1994 získal ocenenie Zlatý Biatec HN – klubu.
V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európskou cenou za kvalitu
V roku 1995 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
V roku 1996 dostal Zlatý dvojkríž ministra kultúry SR.
V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.
V roku 1997 získal ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky.
V roku 1998 dostal Medailu Slovenskej komory stavebných inžinierov
V roku 1998 získal cenu Štefana Moyzesa.
V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. menoval "Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého", najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.
V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.

Referencie

↑ ^a ^b ^c Július Binder . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
↑ Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo . vtedy.sk, . Dostupné online.
↑ V krajských mestách uspeli kandidáti koalície. SME (Bratislava: Petit Press), 1998-12-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] Július Binder . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.

[2] Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo . vtedy.sk, . Dostupné online.

[3] V krajských mestách uspeli kandidáti koalície. SME (Bratislava: Petit Press), 1998-12-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[1]

[2]

[3]