Ivan Pišút
slovenský lichenológ, spisovateľ, ilustrátor
Narodenie	13.03.193513. marec 1935 Bratislava, Slovensko
Úmrtie	14. december 2017 (82 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (13. marec 1935, Bratislava – 14. december 2017, Bratislava) bol slovenský prírodovedec, lichenológ, ako aj autor a ilustrátor lichenologických publikácií.^[1]

Ivan Pišút pochádzal z národoveckej rodiny; medzi jeho predkov z matkinej strany patrili praprastarý otec Michal Miloslav Hodža, aj prastarý otec Vendelín Bohboj Kutlík. Detstvo prežil v Bratislave, kde po maturite na Gymnáziu Grösslingova v roku 1953 začal študovať na Prírovedeckej fakulte Slovenskej univerzity. Po dvoch rokoch prestúpil na Biologickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, aby sa mohol venovať štúdiu lichenológie, na ktorú v tom čase na Slovensku neexistovali dostatočne erudovaní odborníci.^[2] Po obhajobe diplomovej práce na tému Lišajníky rodu Cladonia (dutohlávka)^[2] v roku 1958 sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil po zvyšok života. Dizertáciu na tému Druhy lišajníkového rodu Collema (koléma) na Slovensku obhájil v Prahe v roku 1967, rigoróznu prácu zas v Bratislave v roku 1970. Kvôli jeho postoju k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 mu neskôr boli zo strany štátnych inštitúcií kladené prekážky pri výskume a odbornom raste. Vzhľadom na vyššie uvedené získal titul doktora vied až v roku 1997 na Slovenskej akadémii vied po obhajobe práce na tému Epifytické lišajníky Slovenska.^[1]

Od roku 1958 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti, neskôr, od roku 1961, na Botanickom oddelení Slovenského národného múzea. Po roku 1989 pôsobil v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Pracovne sa okrem iného venoval vytváraniu zbierok rastlín, húb a lišajníkov. V Slovenskom národnom múzeu rozšíril herbár zo 460 položiek lišajníkov a 1676 položiek machov na 67 000, resp. 38 000 examplárov.^[2] Mal tiež zásadný podiel na záchrane zbierky Andreja Kmeťa s 77 900 položkami. V Botanickom ústave SAV rozšíril zbierku lišajníkov na 16 000 položiek z 50 krajín sveta. Venoval sa tiež osvetovej činnosti, kde medzi iným usporiadaval lichenologické stretnutia či výstavy. Svojími perokresbami ilustroval viaceré zo svojich publikácií.^[1]

Ivan Pišút stál na čele Vedeckej rady Biologického ústavu SAV, bol členom Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, v rokoch 1990-1993 členom jej Predsedníctva, členom Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, Poľskej botanickej spoločnosti (Polskie Towarzystwo Botaniczne) ako aj Medzinárodnej lichenologickej spoločnosti (International Association for Lichenology). V 90. rokoch aktívne spolupracoval s kolegami v zahraničí. V roku 1995 bol zaradený medzi Významné osobnosti SAV a bola mu udelená Strieborná plaketa SAV za zásluhy o rozvoj biologických vied.^[2] Je považovaný za nestora a zakladateľa slovenskej lichenológie.^[3] Bol tiež členom Fóra inteligencie Slovenska.^[4]

Štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Pišút.^[5]

Ivan Pišút je autorom, resp. spoluautorom takmer 490 prác, z toho 9 kníh, zameraných najmä na taxonómiu, fytogeografiu a ekológiu lišajníkov. Významné sú jeho práce na tému vplyvu znečistenia ovzdušia na lišajníky.^[1] Širokej verejnosti je najznámejšia publikácia Záhadný zelený lišajník z roku 1984.^[6]

Samostatne, resp. v spolupráci s kolegami, najmä Antonínom Vězdom, opísal a publikoval nasledujúce nové taxóny:

• 2010: Phoma pisutii S.Y. Kondr., Lackovičová, Lisická & Guttová^[7]
• 2015: Ivanpisutia oxneri S.Y. Kondr., Lőkös & Hur^[8]
• 2016: Biatora ivanpisutii S.Y. Kondr., Lőkös & Hur^[9]
• 2019: Ivanpisutia hypophaea (Printzen & Tønsberg) S.Y. Kondr.^[10]
• 2019: Ivanpisutia ocelliformis (Nyl.) S.Y. Kondr.^[11]
• 2019: Gyalidea pisutii J.P. Halda, S.Y. Kondr., Lőkös & Hur^[12]
• 2019: Lichenozyma pisutiana Černajová & Škaloud^[13]
• 2019: Yoshimuria ivanpisutiana S.Y. Kondr., Lőkös & Hur^[14]
• 2020: Pisutiella phaeothamnos (Kalb & Poelt) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[15]
• 2020: Pisutiella ivanpisutii S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[16]
• 2020: Pisutiella grimmiae (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[17]
• 2020: Pisutiella furax (Egea & Llimona) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[18]
• 2020: Pisutiella conversa (Kremp.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[19]
• 2020: Pisutiella congrediens (Nyl.) S.Y. Kondr., Lőkös & Farkas^[20]
• 2022: Tremella pisutiellae Diederich & W.R. Buck^[21]

• 1970: Solenopsora carpathica Pišút & Vězda^[22]
• 1977: Absconditella fossarum Vězda & Pišút^[23]
• 1978: Aspicilia caesiascens Pišút^[24]  –
• 1984: Absconditella lignicola Vězda & Pišút^[25]