Istrorumunčina (Vlășește, Rumârește, Rumêri-kuvinta)
Štáty	Chorvátsko
Región	Istria
Počet hovoriacich	830
Poradie	?
Klasifikácia	indoeurópske jazyky románske jazyky balkánske románske jazyky rumunskej jazykovej podskupiny istrorumunčina
Písmo	latinka
Jazykové kódy
ISO 639-1	ruo
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Istrorumunčina je románsky jazyk, patriaci do balkánskorománskej a rumunskej jazykovej podskupiny, ktorým sa momentálne hovorí v pár dedinách a samotách na polostrove Istria v Chorvátsku.

Ešte v 19. stor. sa hovorilo týmto jazykom od vrchu Ćićarija (starovekého Mons Carusadius) až do Terstu. Hovoriaci boli nazývaní Vlasi, ale aj Rumeni, Rumeri, Rumunjevi, Rumini, Čiribiru (tento názov používajú Taliani).

Dnes sa delia na dve malé skupiny:

• kraj Čičarija – okolie obcí Žejane a Muna (pod severným svahom vrchu Učka)
• údolie Raš – okolie Šušnjevice a niekoľko ďalších obcí a k ním prislúchajúcich lazov (pod južným svahom vrchu Učka).

Pred druhou svetovou vojnou sa ich mnoho vysťahovalo, najmä do USA, Argentíny, Švédska, Kanady a Nemecka. Počtom asi 500 hovoriacich sa radia medzi vymierajúce jazyky, Istrorumuni sú nazývaní „najmenšou jazykovou skupinou v Európe“ a sú zaradení v UNESCO Red book of endagered languages (červenej knihe ohrozených jazykov). Obývajúc len asi 8 samôt a 2 spomenutia hodné dediny (vyššie spomenuté Žejane a Šušnjevica) nepovažuje ich Chorvátska vláda za dostatočne významných na založenie vlastného školstva a kultúrnych inštitúcií. Niekoľko stoviek hovoriacich, zachovávajúc si svoj materinský jazyk žije v New Yorku.

Jazyk má síce kodifikovanú spisovnú podobu, no nijaké väčšie literárne diela v ňom nevznikli. Každopádne však Andrea Glavina, Istrorumunka, vzdelaná v Rumunsku, napísala roku 1905 Calendaru lu Rumeri din Istrie („kalendár istrijských Rumunov“), v ktorom bolo napísaných mnoho príbehov jednoduchého ľudu – Rumunov z Istrie. Roku 1998 zostavil zbierku Istrorumunských ľudových piesní a príbehov A. Kovačec. Keď sa Andrea Glavina stala starostkou Valdarsy a založila tam roku 1922 školu s vyučovacím jazykom Rumunčinou, napísala po Rumunsky nasledujúci „Imnul Istro-Romanilor“:

Roma, Roma i mama noastră

noi Români rămânem

Romania i sora noastră

tot un sâng-avem

nu suntem singuri pe lume

și 'neă avem frați

Italiani cu mare nume

mâna cu noi dați

ca sa fim frate și frate

cum a dat Dumnezeu

să trăim până la moarte

eu și tu și tu și au

1. ↑ ^{a b c d} MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 235.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Istro-Romanian language na anglickej Wikipédii.