Inhibítor aromatázy je gynekologikum, ktoré patri ku selektívnym inhibítorom biosyntézy estrogénov.^[2] Inhibítory aromatázy blokujú premenu testosterónu na estradiol a premenu androsténdiónu na estrón v adrenálnom kortexe, vaječníkoch, v intersticiálnom tkanive semenníkov, v tukovom tkanive, vo fibroblastoch a ďalších tkanivách.^[2] Inhibítory aromatázy teda zabraňujú premene mužských pohlavných hormónov na ženské pohlavné hormóny. Inhibítory aromatázy neinhibujú vznik gestagénu progesterónu z pregnenolólu, i.e. syntéza progesterónu nie je inhibítormi aromatázy ovplyvnená.^[2]

Inhibítory aromatázy sú indikované pri karcinóme prsníka, ktorý pokročil do metastázujúceho štádia a pokiaľ predchádzajúca liečba selektívnym modulátorom estrogénového receptora nebola úspečná.^[2]

Medzi steroidné inhibítory aromatázy patrí formestán^[2] a exemestán, ktorý je ireverzibilným inhibítorom aromatázy.^[3]

• 
  formestán
• 
  exemestán

Medzi nesteroidné inhibítory aromatázy patrí anastrozol a letrozol.^[2][4][3] Nesteroidné inhibítory aromatázy sa viažu svojim triazolovým kruhom na železo hému v cytochróme P450 aromatázy, čo je reverzibilná reakcia, čím aromatázu reverzibilne inhibujú.^[1]

• 
  anastrozol
• 
  letrozol

Nearomatizovateľné steroidy sú také, ktoré vplyvom aromatázy nedokázu vytvoriť aromatický systém na kruhu A steránu, čo je dané štruktúrnymi predpokladmi steroidu. Nearomatizovateľné steroidy sú zneužívané ako anaboliká, pretože sa nekonvertujú na estrogény, ktoré sú schopné vyvolať gynekomastiu a poruchy libida a erekcie. Medzi známe nearomatizovateľné steroidy patrí trenbolónacetát,^[5] oxandrolón^[6] a podobne. Výhodou neraromatizovateľných steroidov je, že ich zneužívanie sa nemusí kombinovať s podávaním inhibítorov aromatázy.

Z nedostatku estrogénov sa u žien vyvinie klimakterický syndróm.^[1] Na rozdiel od selektívnych modulátorov estrogénových receptorov, inhibítory aromatázy nevyvolávajú rast endometria a nezvyšujú pravdepodobnopsť tromboembolických príhod.^[1]

1. ↑ ^{a b c d} LÜLLMANN, Heinz; MOHR, Klaus; HEIN, Lutz. Barevný atlas farmakologie. 5. vyd. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1672-5. (český)
2. ↑ ^{a b c d e f} LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
3. ↑ ^{a b} ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
4. ↑ MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.
5. ↑ Trenbolón, časť I. – Steroids Info . 2024-03-19, . Dostupné online. (po česky)
6. ↑ Oxandrolón – Steroids Info . 2024-03-19, . Dostupné online. (po česky)