A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ieharu Tokugawa | |
| Šógun Tokugawského šógunátu | |
| | |
| Narodenie | 20. jún 1737 |
|---|---|
| Úmrtie | 17. september 1786 (49 rokov) |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Commons | |
Ieharu Tokugawa (jap.: 徳川家治, Tokugawa Ieharu) bol desiatym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý zastával úrad od roku 1760 do roku 1786. Bol synom Iešigea Tokugawu, vnukom Jošimunea Tokugawu, pravnukom Micusadu Tokugawu, pra-pravnukom Jorinobua Tokugawu a pra-pra-pravnukom Iejasua Tokugawu.
Udalosti počas bakufu Ieharua
- Tenmei gannen (天明元年) alebo Tenmei 1 (1781): Po nástupe cisára Kókaku bola vyhlásená nová éra pod názvom Tenmei. Predchádzajúca éra sa skončila a nová začala v An'ei 11, v 2. deň 4. mesiaca.
- Tenmei 2 (1782): Začína veľký hladomor obdobia Tenmei.
- Tenmei 2 (1782): bola vypracovaná ekonomická analýza potenciálneho využitia striebornej meny ako platidla v Japonsku "Sin sen sen pou (Sin tchuan phou)". Závery práce boli odprezentované cisárovi Masacunom Kucukiom (1750 – 1802), autorom spisu bol Kucuki Oki-no kami Minamoto-no Masacuna, dedičný daimjó provincie Oki a Ómi s usadlosťami v Tambe a Fukučijame -- pozri poznámka pri Tenmei 7 nižšie.[1]
- Tenmei 3 (1783): Vybuchla sopka Asama (浅間山, Asama-jama) v Šinane, jednej z najstarších Japonských provincií. .[2] Devastácia po výbuchu sopky ešte zhoršila Veľký hladomor Tenmei.
- Tenmei 4 (1784): Konajú sa rozsiahle slávnosti po celej krajine na počesť mnícha (Kúkaia, tiež známeho aj ako Kóbó-Daiši, zakladateľa Šingon Budhizmu), ktorý zomrel pred 950 rokmi.[1]
- Tenmei 4 (1784): Syn šógunovho vrchného radcu bol zavraždený vo vnútri Edského hradu. Rovnako mladý wakadošijori, Tanuma Jamaširo-no-kami Okitomo, bol synom staršieho wakadošijori Tanuma Tonomo-no-kami Okicugu. Mladší Tanuma bol zabitý pred zrakom svojho otca počas toho, ako sa obaja vracali do svojich rezidencí norimono po zasadaní Štátnej rady. Podozriví boli hlavní úradníci bakufu; ale iba samotný vrah bol dolapený a potrestaný. Výsledkom bolo, že Tanumom iniciované reformy v štruktúre spravovania bakufu a ním plánované uvoľnenie zahranično ekonomickej izolácie Japonska sakoku sa neuskutočnili.[3]
- Tenmei 6, 8. dňa 9. mesiaca (17. septembra 1786): Zomrel Ieharu Tokugawa. Bol pochovaný v Ede.[1]
- Tenmei 7 (1787): Masacuna Kucuki publikoval Seijó senpu (Poznámky o západných peniazoch) s farebnými drevotlačami, ktoré zobrazujú európske a zahraničné meny -- pozri poznámka k Tenmei 2 vyššie.[4] -- pozri online 2 obrázky susedných strán z kolekcie knižnice Kyoto University of Foreign Studies and Kyoto Junior College of Foreign Languages
Éry bakufu Ieharua
Roky, v ktorých bol Ieharu šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.[1]
Referencie
- ↑ a b c d Titsingh, Isaac. (1834). Annales des empereurs du japon, str. 420
- ↑ Screech, T. (2006), Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822, str. 146 – 148.
- ↑ Screech, str. 148 – 151, 163 – 170, 248.
- ↑ Screech, T. (2000). Shogun's Painted Culture: Fear and Creativity in the Japanese States, 1760-1829, str. 123, 125.
Literatúra
- Hall, John Whitney. (1955) Tanuma Okitsugu: Foreruner of Modern Japan. Cambridge: Harvard University Press.
- Screech, Timon. (2000). Shogun's Painted Culture: Fear and Creativity in the Japanese States, 1760-1829. London: Reaktion Books. ISBN 978-1-86189-064-1
- Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X
- Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman.
- Titsingh, Isaac. (1834). , Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon. Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kópie tejto neobvyklej knihy sú dostupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; a (2) v knižnici Stanfordskej University, digitalizovaná 23. júna 2006. Tu kliknite na originálny text vo francúzštine.
- Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Ieharu Tokugawa
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Iešige Tokugawa |
šógun 1760 – 1786 |
Nástupca Ienari Tokugawa |
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ieharu na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Adnan Menderes
Anastasio Somoza Debayle
Anton Šalát
Dionýz Kubík
Dušan Blaškovič
Eduard Spranger
Emil Makovický (publicista)
Eugène Viollet-le-Duc
Fedor Hodža
Filip IV. (Španielsko)
Folke Bernadotte
France Bevk
Franz Xaver Süßmayr
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
