Hradiskové obdobie (iné názvy: hradisková kultúra, hradisková doba; staršie hradištné obdobie, hradištná doba, hradištná kultúra alebo lingvisticky nesprávne doba hradištná) je – na Slovensku a čiastočne na Morave už zastaraný – archeologický termín pre obdobie 600 – 1200/1250 pre vtedy slovanské časti (najmä) dnešného Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska.

Názov je odvodený od skutočnosti, že presne v tomto období sa na danom území stavali (slovanské) opevnené hradiská (po hradiskovom období sa už stavali hrady, tvrdze a podobne).^[1]

Termín sa pôvodne používal v nemeckej literatúre („Burgwallzeit“; dnes je skôr zriedkavý), odtiaľ sa dostal do Česka („doba hradištní“, dodnes sa tam často používa, najmä pre Čechy) a odtiaľ na Slovensko.^[1]

Delí sa na (na Slovensku a v Česku)^{[pozn 1][2]}:

• predhradiskové obdobie/ranoslovanské obdobie: 400 – 600/650 (len u niektorých autorov)
• staršie hradiskové obdobie: 600/650 – 800 (najstarší typ hradísk s jednoduchým drevenohlinitým opevnením; žiarové pochovávanie pod mohylami; jednoduchá keramika; stavanie polozemníc; avarské vplyvy na Slovanov)
• stredné hradiskové obdobie: 800 – 950 (veľkomoravská kultúra s kniežacími a kmeňovými centrami a dokonalejšími opevneniami; vyspelá keramika a iné remeselné výrobky; začiatky kamennej architektúry)
• mladšie hradiskové obdobie: 950 – 1150/1200/1250 (zánik starých a vznik nových centier; ešte lepšia opevňovacia technika; prevaha zrubových obydlí na hradiskách aj v osadách; hustejšie osídlenie a vnútorná kolonizácia; výlučne kostrové pochovávanie):
  • mladšie hradiskové obdobie v užšom zmysle: 950 – 1100/1150
  • neskorohradiskové obdobie: 1100/1150 – 1200/1250

Na Slovensku sa dnes už pojem nepoužíva a približne ho nahradili tieto archeologické obdobia:

• včasnoslovanské obdobie (obdobie keramiky pražského typu): 500 – 675
• obdobie Avarského kaganátu (slovansko-avarské kultúry) na južnom Slovensku resp. predveľkomoravské obdobie na ostatnom Slovensku : 675 – 791; prípadne predveľkomoravské obdobie (pre celé Slovensko a Moravu) s presnejším rozdelením na predveľkomoravský horizont I (680-700), predveľkomoravský horizont II (700-770), predveľkomoravský horizont III (770-790) a upresnením pre východné Slovensko (770-830)^[3]
• blatnicko-mikulčický horizont (pre južné, juhozápadné a severné Slovensko,^[3] teda v histórii:Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo): 791 – 833
• veľkomoravské obdobie: 833 – 907
• poveľkomoravské obdobie (vrátane tzv. belobrdskej kultúry): 907 – 1000
• vrcholný stredovek: 1000 – 1375

Na Morave boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie približne nahradené pojmami predveľkomoravské obdobie, veľkomoravské obdobie a poveľkomoravské obdobie.^[1]

V Nemecku boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie nahradené pojmami staršia, stredná a mladšia slovanská kultúra.^[1]

V Poľsku sa pre toto obdobie tradične používa delenie prebraté z histórie: delenie na predpiastovské obdobie a piastovské obdobie.^[1]

U východných Slovanov sa tradične používa predovšetkým delenie na obdobie pred vznikom Kyjevskej Rusi a obdobie od vzniku Kyjevskej Rusi po mongolský vpád (cca. 1240).^[1]

1. ↑ Delenie výchádza podľa schémy, ktorú uplatil J. Eisner v knihe EISNER, Jan. Slovensko v pravěku. Bratislava: Učená Společnost Šafaříkova, 1933.^[2]

• Filit