Hodnota statku (iné názvy: trochu nepresne ale často hodnota tovaru; hodnota; ekonomická hodnota (statku); hospodárska hodnota (statku)) je v národohospodárskej teórii pojem rôzne definovaný najmä v závislosti od ekonomickej školy. Najčastejšie sa chápe ako výmenná hodnota, úžitková hodnota (užitočnosť, úžitok), trhová cena či podľa Marxa ako „množstvo abstraktnej práce spoločensky nutnej na výrobu tovaru“.

Existuje od 50. rokov 19. storočia, predtým sa v rovnakom význame používal (podľa ruského vzoru) pojem "cennosť (statku)".

Klasická teória

Klasická teória (A. Smith, D. Ricardo, J. St. Mill a iní) chápe hodnotu primárne ako výmennú hodnotu. Okrem toho uznáva síce ešte hodnotu chápanú ako úžitková hodnota, ale to len pre statky, ktoré sú síce užitočné, ale ich nadobudnutie si nevyžaduje žiadnu obeť, teda žiadne náklady (napr. vzduch).

Spomínaná výmenná hodnota sa podľa tejto teórie určuje:

• pre statky ľubovoľne vyrobiteľné: ako náklady výrobných faktorov potrebných na (opätovnú) výrobu statku, pričom za náklady výrobných faktorov považujú mzdu (náklady práce), kapitálový úrok (náklady kapitálu) a pozemkovú rentu (náklady pôdy)
• pre statky, ktoré nemožno ľubovoľne alebo vôbec vyrábať (staré obrazy, vzácne vína a pod.): ako pomer medzi dopytom a ponukou

Teória marxistov

Odnožou klasickej teórie je teória marxistov. Podľa filozofie marxizmu je hodnota tovaru spoločenskovýrobný vzťah vyjadrený prostredníctvom abstraktnej práce zhmotnenej v tovare; forma, ktorú na seba berie práca v tovarovom hospodárstve. Hodnota tovaru nie je prirodzenou vlastnosťou tovaru, ale výrazom určitých výrobných, spoločenských vzťahov medzi výrobcami tovaru.

Neoklasická teória

Podľa neoklasickej teórie hodnota statku závisí od jeho úžitku (=užitočnosť, utility), najmä tzv. marginálneho úžitku, pre spotrebiteľa pri zohľadnení obmedzenia daného spotrebiteľovým rozpočtom. Hodnota sa teda (zjednodušene povedané) chápe ako úžitková hodnota.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.